Zaostávanie za pohybom

Tento problém väčšinou súvisí so zhromažďovaním koňa. Ako teda môžeme zvýšiť schopnosť koňa zhromaždiť sa a čo vlastne presne znamená zostávať za pohybom koňa? Zaostávanie za pohybom koňa je medzi jazdcami dosť rozšírené, aj keď sa spája väčšinou s určitou blahovôľou len s mladými, či menej skúsenými jazdcami. Zaostávanie za pohybom znamená, že jazdec nie je vo vyváženej pozícii, v rovnováhe, pretože trupom zostáva za kol-micou - nakláňa sa dozadu. Takáto pozícia zapríčiňuje narušenie toku energie, oslabuje pev-nosť sedu a ruší potenciál samo nesenia sa a následne i správneho zhromaždenia.
Najbežnejším dôvodom zakláňania sa je viera jazdcov, že takéto držanie tela zvýši ich pohá-ňaciu silu. Bohužiaľ veľmi často sú v tejto viere podporovaní a dokonca sú k takémuto drža-niu vedení. Zvlášť pri jazdení koňa s tendenciou zaostávať alebo ak je kôň lenivejší, jazdci sa zakláňajú v snahe primäť koňa hýbať sa lepšie dopredu. Ak jazdec jazdí týmto spôsobom dl-hodobo, získava pocit akoby len toto bol ten správny spôsob ako dostať koňa do pohybu.
Vzdelaný jazdec však chápe, že jedným z najpodstatnejších aspektov samo nesenia sa koňa (a potom aj zhromaždenie) spočíva v jeho schopnosti udržať sa v rovnováhe. Tým, že jazdec sedí vycentrovaný, poskytuje koňovi balančný bod, miesto ku ktorému sa môže vyvážiť, ktorý sa nemení či už v ľahkom kluse, pri prekonávaní prekážky alebo v ťažkom (vysedenom, dre-zúrnom) sede. Vycentrovanie sa alebo vyváženie znamená sedieť v sedle s uvoľneným seda-cím svalstvom a súčasne rovno s primeraným napätím chrbtového a brušného svalstva. Trup jazdca spočívajúci na uvoľnenom sede je vzhľadom k sedlu vertikálny. Plecia by mali smero-vať mierne dozadu, ale bez zbytočného napätia. Ramená sú spustené prirodzene z pliec a predlaktia zostávajú elastické a uvoľnené. Sed je spevnený prostredníctvom bokov, stehien, kolien a primerane prešliapnutej päty. Tým sa sed udržiava v stálej pozícii počas celej doby jazdenia. Tieto základy robia sed jazdca uvoľneným, no pevným, ustáleným a pri tom nezá-vislým (od pohybu koňa). Takýto sed umožňuje pohupovanie sa chrbta koňa i jazdca a podpo-ruje správny rozvoj i činnosť svalstva, teda ich zdravie. Chrbty jazdca i koňa v takomto prípa-de fungujú pri pohybe ako tlmiče.

Z takejto vyváženej pozície (samo nesenie sa jazdca) jazdec priebežne povzbudzuje (poháňa) koňa až príde na holeň a zoberie jazdca na chrbát. Dvojica sa dostáva do súladu, pritom ani neuteká ani sa nevlečie, ale je spoľahlivo na pomôckach zodpovedajúcich danému stupňu výcviku. To znamená, že reaguje na jemnú, ľahkú holeň i ľahkú ruku. Hovoríme, že kôň sa nesie sám, nepotrebuje sa opierať neprimerane do ruky. Kôň, ktorý absolvoval správnu školu pomôcok vie, že jemné priloženie holene znamená „choď dopredu“. Sed túto aktivitu holene podporí, ale nemôže ju vyvolať. Preto trup jazdca zostáva stále vo vzpriamenej pozícii.
Predstavte si, že sedíte uvoľnene na okraji stoličky. Posunutím bokov trocha dopredu, prime-raným napnutím brušných svalov a svalstva drieku, nakloňte stoličku dopredu. Dávajte pri tom pozor aby ste nenapínali sedacie svalstvo. Takéto pôsobenie sedu s prvotnou aktivitou holene informuje koňa jasne o tom, že jazdec si želá pohyb dopredu. Dôležité je pri tom aby brušné svaly držali jazdca decentne vzpriameného s hrudníkom mierne klenutým, bez prehýbania chrbta. Spôsobovalo by to dvíhanie sa zo sedacích kostí, vypučenie brucha alebo prílišné zaťahovanie brucha, zaobľovanie ramien alebo nahýbanie sa dozadu. Ak robí jazdec kto-rúkoľvek z týchto chýb, zmení smerovanie chrbtového svalstva a panvy. Všetky tieto odchýl-ky znižujú účinnosť sedu podstatne a nie sú v súlade s prirodzene priloženou holeňou. Ak kôň neodpovedá na holeň, treba použiť bičík ako pomôcku podporujúcu holeň a iniciujúcou úni-kový reflex koňa. To znamená, že po priložení holene jej tlak nezvyšujeme, ale jej pôsobenie podporíme bičíkom. Samozrejme ruka nesmie rušiť informáciu dávanú holeňou. A to je práve najčastejším kameňom úrazu prečo kôň správne nereaguje na holeň. Zapamätajme si, že žiaden zo signálov vytvorení kombináciou pomôcok nesmie príliš prekračovať prah citlivosti koňa.

Pri podpore holene sedom mnohí tréneri žiadajú od jazdcov „vystuženie chrbta“. Podľa mo-jich skúseností práve nesprávne pochopenie tejto požiadavky spôsobuje, že jazdec v snahe „vystužiť sa“ zostáva sedieť za pohybom. Jazdec ktorý nezískal schopnosť sám sa niesť (udr-žať sa v rovnováhe bez pomoci rúk) nebude schopný dostať do samo nesenia (rovnováhy) ani svojho koňa. Pretože bohužiaľ kôň nedokáže priviesť jazdca do samo nesenia, je to na zodpo-vednosti jazdca samotného, resp. jeho inštruktora, aby sa naučil ako sa dostať do samo nesenia sa v sedle. Až potom sa môže pokúsiť priviesť do samo nesenia svojho koňa alebo až potom môže tréner takéto niečo od jazdca žiadať.
Na získanie samo nesenia (rovnováhy, súladu s koňom) skúste nasledovné cvičenia:

sadnite si na okraj stoličky, posuňte nohy dozadu a od seba, tak aby ste mali päty pod bedrami ako keď sedíte na koni. Trup sa vám akoby automaticky nachýli dopredu. Snažte sa tomu predísť a seďte poriadne na sedacích kostiach. V takejto pozícii by ste mali cítiť mierny ťah v svalstve stehien. Preto aj vaše koleno musí zostať v zníženej polohe. Cítite ako vám táto pozícia umožňuje sedieť v rovnováhe. Potlačte päty dole a stále udržiavajte trup v rovnakej pozícii, postavte sa a narovnajte kolená. Pretože ste v rovnováhe, je ľahké postaviť sa z tejto pozície. Zachovajte polohu nôh a znova si sadnite. dostanete sa do drezúrneho sedu (ťažkého). Teraz posuňte trup dopredu bez zmeny sedu. Päty sú stále pod vašimi bedrami, tam, kde vždy majú byť. Skúste sa znova postaviť. Uvidíte, že je to o čosi ťažšie. Jediná možnosť ako vstať z tento pozície a zostať v rovnováhe je posunúť päty smerom dole. Je to pozícia v ktorej jazdíme v ľahkom (stehnovom, honebnom, skokovom) sede a vysadanom kluse. Nakoniec skúste posunúť trup za kolmicu (záklon) a znova vstať. Zistíte, že je to takmer nemožné. Uká-zali sme si teda, že jediná poloha v ktorej môžete zaujať správnu rovnováhu, je s pätami pod bedrami a trupom držaným vzpriamene v smere pohybu.

pravdaže často nastanú situácie, keď sa jazdec musí vzdať vzpriamenej pozície (vyhadzovanie, vzpínanie, odskakovanie koňa).Pri práci s mladým koňom používame ťažký sed veľmi opatrne a nemali by sme ho žiadať ani od mladých jazdcov, ktorí ešte nevedia ísť správne s pohybom koňa. Drezúrny sed je však pre jazdca najdôležitejším nástrojom počas celého výcviku koňa. Najspoľahlivejšie si ho môže jazdec osvojiť pri lonžovaní bez strmeňov. Nie však pri jazdení bez strmeňov, pretože ak nevládze, tuhne a chytá sa huby koňa. Jazdenie bez strmeňov predpokladá už dobré ovládanie drezúrneho sedu, čo obyčajne nie sú prípady začínajúcich jazdcov. Vychádza nám teda, že iba ak je jazdec schopný udržať sa v nezávislom samo nesení (je si vedomý svojej vlastnej pozície), môže sa kôň cítiť pod ním tiež voľný (neobmedzovaný) a postupne sa naučí udržať sa v požadovanom držaní aj dlhšiu dobu. Ak jazdec rezignuje na svoj správny sed, zakláňa sa, oslabuje svoju schopnosť dosiahnuť skutočnú harmóniu s koňom. Každý kôň môže v procese korektného výcviku (vzdelávania) získať vnímavosť (citlivosť) na jemné pomôcky. Nakláňanie sa dozadu a s tým súvisiace zaostávanie za pohybom túto možnosť vylučuje.