Konský Sarkoid. (Equine Sarcoid.)

Boldižár, M.,^*Kasenčák, M.

^*UVL, I. Interná klinika, Oddelenie Koní, Komenského 73, 041 81 Košice

ŠVPÚ, Oddelenie patologickej anatómie a histológie, Bajkalská 28, 080 01 Prešov

Konský sarkoid je lokálne agresívny, fibroblastický  nádor kože u  koňa s rôznymi epiteliálnymi komponentmi a veľkým sklonom k recidívam. Je to najčastejší kožný nádor u koňa  a prevalencia je viac ako jedna tretina z popisovaných kožných nádorov.  Sarkoidy patria medzi nemetastazujúce nádory, avšak Malevolentná forma  popísaná Knotenbeltom (2002) je mimoriadne agresívnym fibroblastickým sarkoidom, ktorý sa šíri pozdĺž lymfatických ciev.  

Pohlavná a plemenná predispozícia nebola zaznamenaná. 70% sarkoidov sa vyvíja u koní mladších ako 4 roky,  respektíve medzi 3 až 6 rokom veku. Často vznikajú na miestach po predchádzajúcej traumatizácii, ale objavujú sa aj spontánne (Reed, 1996). Predilekčnými miestami  sú oblasť hlavy, uši, končatiny, ventrálna časť trupu, môžu  sa však objaviť všade na povrchu tela. Môžu sa vyskytovať  solitárne, ale približne jedna tretina koní má mnohopočetné lézie. Sarkoid je najčastejšia príčina euthanazie koňa z dermatologických príčin.

Rozlišujeme šesť typov so širokou škálou variantov:

Typ I: Okultný sarkoid: Najčastejší výskyt na laterálnej strane krku a v pektorálnej oblasti. Veľmi často sa zamieňa za dermatofytózu.

Typ II: Verukózny sarkoid: Najčastejší výskyt na laterálnej strane krku a v pektorálnej oblasti.

Typ III: Fibroblastický sarkoid: Najčastejší výskyt na končatinách a hrudníku.

Typ IV: Nodulárny sarkoid: Najčastejší výskyt očné viečko, mediálna plocha stehna a inguinum. Zriedka postihuje končatiny.

Typ V: Zmiešaný sarkoid: Najčastejší výskyt v axile.

Typ VI: Malevolentný sarkoid: Najčastejší výskyt v oblasti tváre a lakťa.

Aj keď regionálna distribúcia je pomerne typická, stretávame sa z rôznymi variantami. Akékoľvek chronické dráždenie, niekedy aj spontánny vývoj môžu viesť k modifikácií uvedenej základnej schémy.

Patogenéza a etiológia je kontroverzná. Uvažuje sa o genetickej predispozícií a vírusovej účasti. Sarkoid sa diagnostikuje na základe klinického a  histologického vyšetrenia.

Spektrum terapeutických možností je široké: priama chirurgická intervencia, ligácia, excízia  laserom,  kryochirurgia, hypertermia, imunomodulačná terapia, brachyterapia, teleterapia, elektrochemoterapia, fotodynamická terapia, homeopatia a lokálna aplikácia prípravkov s obsahom cytostatických látok. Avšak ani jedno terapeutické riešenie nezaručuje 100% výsledok. Veľmi často je nechceným dôsledkom terapie exacerbácia procesu.