Rešpekt koňa predchádza samokontrola




Jednoducho len pôsobenie na koňa aby niečo urobil neznamená, že ho máte pod kontrolou. Nezriedka vídame jazdcov vodiť kone s retiazkou vôdzky pod bradou koňa alebo ponad jeho nos. Pravdepodobne dokážu takto vodiť koňa z bodu A do bodu B, ale takéto použitie vôdzky zreteľne prezrádza, že v skutočnosti nad koňom kontrolu nemajú. Ak by skutočne kontrolu mali, nemuseli by používať donucovacie prostriedky.

Pri nakladaní koní do prepravníkov tiež vídame mnoho koní, ktoré nie sú pod kontrolou. Samozrejme môžete použiť lonž alebo bič alebo nejaký spôsob uplácania aby ste koňa dostali do prepravníka. Väčšina koní nakoniec nastúpi ak ich dostatočne dlho „otravujete“ alebo tvr-do nútite. No to však nie je tréning. Aj keď ste nakoniec uspeli a donútili koňa urobiť čo ste chceli aby urobil, skutočnú kontrolu ste na d ním nezískali.



Vhodnejšie by bolo začínať učením sa postupov ako získať kontrolu a niečo koňa naučiť. Takéto postupy nám ponúka práca zo zeme nazývaná "heeding" - rešpekt. Nazýva sa tak preto, že pozorovateľovi pripomína kombináciu vedenia koňa a sadania si psa. Cvičiteľ najprv používa reč tela na to aby sa dostal do pozície kobyly vedúcej malé dvojčlenné stádo. Len čo sa kôň naladí na reč tela cvičiteľa a uzná, že cvičiteľ je vedúci dvojice, cvičiteľ potom môže použiť reč tela na vytváranie rôznych činností a situácii, ktoré bude kôň úspešne nasledovať.

Cvičiteľ by mal začať nasledovaním prirodzených pohybov koňa (kráčanie) až kým sa kôň nenaučí, že prispôsobovanie sa rôznym situáciám j vlastne hra. Potom môže cvičiteľ postupne preberať viac kontroly žiadaním koňa aby nasledoval nové pohybové formy, ktoré mu pred-kladá.

Je to veľmi zjednodušený popis základov práce na získanie základov rešpektu (heeding). No je to dosť aby vám to pomohlo pochopiť, že postupne ako kôň i cvičiteľ postupujú v tomto vzťahu, "dokonalejší heeding" získava cvičiteľovi rešpekt aby mohol tohto koňa viesť kde-koľvek chce, aby spokojne stál pri kutí alebo ošetrovaní, aby vošiel do prepravníka bez mrk-nutia okom, aby sa dal chytiť na pastve alebo vo výbehu a aby odpovedal na podnety (po-môcky) zo sedla. V takom prípade môžeme povedať, že cvičiteľ má kontrolu nad koňom. Žiadne možno, dúfam, žiadne zbožné prianie, ale skutočná kontrola, rešpekt bez donútenia, bez hádania a bez nejakých špeciálnych nástrojov, trikov alebo sedatív.

Pri tejto práci chytiť naozaj nemusí vždy znamenať skutočne doslova chytiť, ale skôr po-chopiť.. Uspieť pri učení koňa rešpektu alebo niečoho v tomto zmysle predpokladá v prvom rade dôslednú sebakontrolu. To je pochopenie. Ak chcete byť úspešní pri učení koňa niečomu novému, musíte sa vedieť kontrolovať mentálne, fyzicky aj emocionálne. Musíte byť pokojný, mentálne zameraný a disciplinovaný prv než môžete kontrolovať akéhokoľvek koňa.

Mať rešpekt (kontrolu) mentálne znamená, že vaša pozornosť je úplne zameraná na vášho koňa a to po celý čas. Každý moment, každý krok, dokonca aj keď koňa len vediete. Vaše sústredenie na koňa musí byť najdôslednejšie zvlášť vtedy keď ho niečo vystraší alebo ak sa prihodí niečo zlé ako napríklad vyhadzovanie ostatných koní keď práve klusáte okolo nich. Ak sa nevenujete koňovi čo len sekundu, ako by ste mu vraveli, že nechcete byť s ním práve vtedy, keď sa deje niečo nedobré.

Vaša schopnosť koncentrovať sa na to čo robíte, byť mentálne stále so svojim koňom, musí byť nepochybná. Kôň by si mal tak na vás zvyknúť, že ho nikdy neprekvapí, keď sa pri ňom objavíte. Mnoho jazdcov jazdí tak nezúčastnene ako keby sedeli na zadnom sedadle taxíka a všetko čo zrazu chcú je naklonenie sa dopredu a zaklopanie na sklo s vyšteknutím na vodiča kde by mal odbočiť. Práca s koňom by nikdy nemala vyzerať takto.

Mať fyzickú kontrolu znamená byť si stále vedomý, že stále som schopný vytvárať také pohybové tvary, ktoré bude kôň nasledovať. Kôň bude kráčať za vami v smere v ktorom sa pohybujete a rýchlosťou ako sa pohybujete. Je to ako keď ho práve smerujete do prepravníka. Pod sedlom bude kôň reflektovať vaše dýchanie a tvary, ktoré vytvárate vlastným telom (po-môcky najmä sedom). To je spôsob ako ho požiadate o zrýchlenie, spomalenie, skrátenie (zhromaždenie), predĺženie, otočenie i zastavenie.

Mať fyzickú kontrolu teda neznamená fyzicky dominovať nad koňom. Vzhľadom na po-mer síl to vlastne ani nie je v skutočnosti možné. Pocit fyzickej prevahy jazdci často nadobú-dajú len preto, že kone sú naozaj veľmi zhovievavé a ústretové stvorenia. Keď sa pozrieme na symbol aplikácie pomôcok, môžeme získať dojem, že sa od nás chce aby sme položili jednu holeň dozadu, druhú na podbrušník a stlačili tak mohutne až zadok koňa prevrátime. No kto je však dosť silný na to aby prevrátil koňa? Fyzická sile zrejme nebude zohrávať hlavnú rolu v príprave ani v jazdení koní.

Konečne aby ste dokázali dobre pripraviť koňa, musíte vedieť kontrolovať svoje emócie. Skutočný šachový majster sa pohybuje pokojne bez prejavovania akýchkoľvek emócií, ktoré by mohli odhaliť jeho skutočné motívy protivníkovi. Dobré jazdenie, dobrá príprava sa musí vyznačovať rovnakou emocionálnou kontrolou.

Pre jazdcov a trénerov je tu akoby paradox. Dokonale efektívny jazdec alebo tréner musí byť tak emocionálne angažovaný aby korektne splnil úlohu, že urobí takmer čokoľvek, včítane čakania rok alebo viac, aby dosiahol cieľ úplne správne. No niekto s takýmto typom emo-cionálnej osobnosti, takouto intenzitou angažovanosti, obyčajne neznáša čakanie. Takže máme tu konflikt, paradox.

Aby ste uspeli ako tréner, musíte sa naučiť sebadisciplíne aby ste dokázali kontrolovať svoje emócie a svoje ego. Nemôžete byť chamtivý za úspechmi alebo netrpezlivý a postupovať s koňom rýchlejšie ako je fyzicky a mentálne schopný naučené cvičenia zdokonaliť. Musíte byť pokojný, mať veci pod kontrolou a nenechať sa komukoľvek ovplyvňovať aby ste zmenili osvedčujúci sa výcvikový postup. Naozaj nie je rozumné vrátiť sa k čomusi čo sa celé roky neosvedčuje.

Príprava koní do najvyšších úrovní naozaj nevyžaduje silu. Príprava koňa je skôr mentálna hra hraná na fyzickom médiu. Postupne ako vaša schopnosť ovplyvňovať a kontrolovať koňa narastá, váš úsudok o tom čo urobiť a kedy to urobiť sa musí zlepšovať spolu s touto schop-nosťou. Inak, môžete spôsobiť poškodenie koňa, môžete ho ako sa hovorí pokaziť a to určite nechcete.

To nechce nikto, kto si sadne na koňa, no stáva sa to až príliš často. Stáva sa to príliš často, pretože v príprave koní prevládajú príliš často názory mudrlantov, ktorých dokonalosť v sedle nedosiahla často ani základnú úroveň. Ich názory sú príťažlivé pre svoju jednoduchosť, skratkovitosť, nevyžadujú žiadne porovnávanie sa s názormi a odkazom klasických majstrov jazdeckého umenia, nevyžadujú rozmýšľanie, nevyvolávajú žiadne pochybnosti. Ak sa aj niečo nedarí, vyznávači takýchto názorov majú jasnú odpoveď naporúdzi. Na vine je kôň, kto iný. Ďalší postup je tiež jasný, treba ho zlomiť. Buď prievlečkou, tvrdou rukou a ostrým zubadlom, doplneným poriadnymi ostrohami a fest dotiahnutým nánosníkom. Ak to akosi nepomáha, stále vedia ako na to. Treba ho zbiť. Nebude predsa s „nami“ vybabrávať! Poslúchať sa predsa musí. Učiteľ, ktorý apeluje skôr na partnerstvo, vedomosti a cit pre kone, trpezlivosť a zvládnutie základných predpokladov pre kvalitnú nadstavbu, je akoby anachro-nizmom dnešnej doby, je smiešny, naivný panák. Dnes predsa potrebujeme silných, neohro-zených supermanov, dosahujúcich výsledky bez ohľadu na použité postupy a prostriedky. Davy jasajú, pokladnice sa plnia, život koní sa stáva stále viac peklom. Peklom v dôsledku ich preťažovania, skracovania ich priemerného využitia, skracovania ich priemerného dožívania sa. Ekonomické záujmy prevládajú, šport a jazdecké umenie vzdelávať kone sa nahrádza silou, aroganciou, nekultúrnosťou.