Čo chce vidieť drezúrny rozhodca ?

Povedzme si niečo o základných kvalitách na ktoré sa treba zamerať v príprave a ktoré sa hodnotia aj v drezúrnych úlohách a na ktorých sa buduje i skoková nadstavba, špecializácia.
Na každej úrovni jazdenia od základnej až po grand prix existujú základné kritériá, ktoré chcú vidieť rozhodcovia na obdĺžniku a tiež pri skákaní na štýl, resp. štýlovom predvedení skokana.
Kvalita alebo stupeň predvádzaných parametrov žiadaných v úlohe sa zvyšuje postupne z úrovne na úroveň.
Prvoradé a najdôležitejšie je aby kôň ochotne poslúchal jazdca, vyzeral pri tom spokojne a predvádzal sa na pohľad ľahko. Drezúra alebo tiež základné jazdenie nie je o drile, o vtláčaní koňa do poslušnosti a o nútení robiť rôzne pohyby na stlačenie „gombíka“. Drezúra je skôr o výchove, rozvoji a kontrole jedinečného prirodzeného pohybového nadania koňa. Rozhodcovia sú (alebo by mali byť) viac zvedaví na spôsob akým sa kôň hýbe, než na schopnosť urobiť určitý pohyb podľa technických predpisov (napríklad štvorcové zastavenie). Znamená to, že príprava na úlohu nie je ani tak o sústavnom opakovaní cvikov úlohy, ale o rozvoji základov. Na úrovni „L“ sa predpokladá stabilnejší rytmus než na úrovni „Z“. Uvoľnenie musí byť oveľa zreteľnejšie v „S“, ak sa kôň pohybuje naozaj ľahko a ochotne, čo má rozhodujúcu dô-ležitosť Rovnako sa musí progresívne rozvíjať (vylepšovať) priľnutie (kontakt), kmih (impulzív-nosť), zrovnanie a zhromaždenie. Záverečný všeobecný pohľad sa týka jazdca. Jazdec musí byť schopný udržať sa v rovnováhe s koňom, vyvážený a vzpriamený a schopný používať jasné a efektívne pomôcky bez akýchkoľvek nepotrebných (zbytočných) pohybov. Takéto kvality môže jazdec získať len poctivým zvládnutím základného jazdenie, pozorovaním naj-lepších jazdcov, absolvovaním lekcií s najlepšími trénermi, čítaním dobrých kníh a časopisov a božskou trpezlivosťou. Pri jazdení by mal mať jazde neustále na pamäti, že nasledovné zá-kladné ciele sú základom konštruktívneho jazdeckého výcviku a podporujú dobré predvedenie koňa:

1. Rytmus - korektný rytmus chodu a konštantné tempo udržiavajúce koňa v rovnováhe (ani utekanie, ani vlečenie sa).

2. Poddajnosť - prejavuje sa ochotou pohybovať sa bez tlaku, ohýbať sa na obe strany, pružnosťou chrbta, uvoľnenosťou, ktorá sa nestráca a nemení v odpor pri mierne náročnejších pohyboch.
3. Priľnutie - ľahký elastický kontakt prostredníctvom oťaže ako výsledok jazdenia do-predu na zubadlo a „nevyrábanie“ priľnutia ťahaním späť nízko držanou rukou.
4. Kmih - prestavuje toľko odrazovej sily posúvajúcej koňa dopredu, koľko dokážeme vzbudiť v zadku koňa, kontrolovať a citlivo zvládnuť ľahkým priľnutím.
5. Zrovnanie - prejavuje sa rovnakou šikovnosťou na obe ruky, rovnakým priľnutím na obidvoch stranách a tým, že podopierajúce končatiny sú na priamej línii alebo na ohnutej línii a na úzkej stope. Plecia ani zadok nevypadávajú. Tlak na zubadlo sa jednostranne nemení.
6 Zhromaždenie - vyjadruje schopnosť skrátiť kroky v dôsledku angažovania (posúvania ťažiska dozadu) zadku koňa. Toto by sme mali cítiť pri každom spätnom prechode (kôň bez jazdca to tak robí vždy). Až do úrovne „L“ (druhý stupeň základnej školy) zhromaždenie ne-vyžadujeme, ale pracujeme na jeho budovaní (prechody medzi chodmi a medzi ruchmi - pre-dĺženie a prechod späť do pracovného ruchu). Požiadavky na jednotlivých úrovniach.

1. Úroveň prijímacej skúšky (základné skúšky jazdca máme, základné skúšky koňa nemá-me).Väčšina koní bude vedieť chodiť na kruhoch a priamych líniách v kroku, kluse i cvale a to je všetko čo prislúcha tejto úrovni. patria sem aj postupne sa rozvíjajúce prechody. Ťažkosti nastávajú pri dosahovaní kvality predvedenia. Pri jazdení veľkého kruhu v pracovnom kluse (ľahkom alebo ťažkom, musí kôň udržiavať zreteľný, pravidelný ryt-mus, poddajnosť pri miernom ohnutí na línii kruhu, pohybovať sa dopredu na stálom elas-tickom priľnutí a dostatočne zapájať zadok, aby celá práca vyzeralo ľahko. Potvrdenie správneho postupu: rytmus je živý, kôň ide stálym tempom, nepridáva ani nespo-maľuje, je v rovnováhe a dokáže byť uvoľnený i primerane poddajný.

2. Úroveň základná - Najnáročnejším pohybom na tejto úrovni je predĺženie krokov v kluse a kroku. Niektoré zvlášť nadané kone to robia prirodzene, no väčšina sa musí naučiť pre-berať hmotnosť na zadok a získať postupne silu na predĺženie krokov bez toho aby jedno-ducho len nemenili počet krokov. Pri predĺžení musí zostať ich chrbát poddajný, takže sila generovaná zadkom môže prechádzať dopredu bez obmedzenia. Majte na pamäti, že väč-šina koní od ktorých chceme predĺženie na tvrdom trávniku sa bude chrániť a udržiavať stále krátke kroky, aby zmienili otrasy. Na tejto úrovni môžu byť žiadané menšie kruhy (okolo 15 m) a kôň musí byť o to poddajnejší, musí mať lepší kontakt a aktívnejší zadok, než na veľkom kruhu. Potvrdenie správneho postupu: väčšina rozhodcov sa zameria na to, či je kôň pripravovaný spôsobom, ktorý zlepší jeho prirodzené chody, či je rytmus korektný, či je poddajný v chrbte a robí elastické, zaoblené (nie ploché) kroky. Aby kôň správne predĺžil, musí sa naučiť presúvať ťažisko (angažovať zadok) dozadu a odľahčiť predok.

3. Úroveň základná - ľahká - Na tejto úrovni sa stáva veľmi dôležitým to, aby kôň dokázal schopnosť posunúť viac svojej hmotnosti na zadok a aby ukázal lepšiu angažovanosť za-dku. Ak zostáva na predku a tlačí sa dopredu, pohyby budú ťažké. V úlohách tejto úrovne je veľa prechodov, menšie kruhy, dovnútra plece a cúvanie. Všetko cvičenia vyžadujúce už lepšie zhromaždenie pri ich predvádzaní a zachovanie spomínaných veľmi dôležitých základných kvalít. Ak nie je kôň dostatočne angažovaný a nestáva sa poddajnejším, vyvá-ženejším, pohyby budú ťažké a kvalita jeho chodov môže trpieť. Potvrdenie správneho postupu: Pohyby na tejto úrovni potrebujú viac kmihu, než na základnej úrovni. Skúšobným kameňom sú prechody v rámci chodov (ruchy) a tiež medzi chodmi.

4. Úroveň ľahká - stredná - Na tejto úrovni by mal byť kôň schopný niesť hlavu a krk vyššie než v úlohách predchádzajúcej úrovne. Nie však preto, že jazdec zdvihne jeho krk oťaža-mi, ale preto, že panvové končatiny viac nesú, viac sa angažujú pri preberaní hmotnosti. Kôň musí byť naozaj viditeľne poddajný , pretože v úlohách tejto úrovne sú niektoré ťaž-šie cvičenia ako je traverzála a krátko čelom vzad (pirueta v kroku). Potvrdenie správneho postupu: Zameranie sa viac na rovnaké veci, ktoré boli požadované na predchádzajúcich úrovniach - rytmus, poddajnosť, priľnutie, kmih, zrovnanie, rovnováha, pokoj. Cvičenia predvádzať tak aby skôr zlepšovali a nie strácali tieto merítka kvality. Pravdepodobne dosiahnete oveľa lepšie výsledky než len jednoduchým drilom cvičení, ktoré požaduje daná úloha. Netreba sa ponáhľať na vyššiu úroveň, kým kôň pravidelne nezvláda úlohy danej úrovne aspoň na 65 %.

MVDr. Jozef Cigánek, CSc.