Ťažisko jazdca a koňa

Ťažisko predmetov je imaginárny bod okolo ktorého je rozložená jeho hmotnosť.
Jednoduchý príklad na zistenie ťažiska: zoberte si malú paličku ktorá je na jednom konci hrubšia. Na vyváženie paličky na svojom prste musí tenší koniec prečnievať trocha ďalej než hrubší koniec.
Ťažisko je na prste. Ak jeden koniec trocha niečím zaťažíte, hmotnosť sa presunie na túto stranu. Bod kde sa palička vyvážil na vašom prste sa teda tiež presunie na túto stranu.
V svojej prirodzenosti chodí kôň na predku. Je stavaný tak aby mohol v prípade nebezpe-čenstva čo najskôr utiecť. Preto má silné kĺby, šľachy a svaly na zadku. Kôň používa svoj silný zadok na posunutie celého tela a vyvinutie rýchlosti na horizontálnej úrovni. Presúva svoje ťažisko čo najviac dopredu.
Ľudia využívajú tieto kvality, rýchly štart a rýchlosť, v dostihoch. Dostihový kôň používa na zvýšenie rýchlosti tiež svoju hmotnosť. Ťažný kôň robí to isté – nie kvôli rýchlosti, ale kvôli ťahu vpred. Tiež presúvajú ťažisko dopredu opieraním sa do postroja a tak sú schopný potiahnuť náklad.
Teda ťažisko môže byť presúvané zmenou spôsobu samonesenia sa koňa, čo tiež mení za-ťažene končatín. Nasadnutím jazdec naruší prirodzenú rovnováhu koňa. Kôň sa musí znova naučiť pohybovať dopredu ľahko aj s touto pridanou pohyblivou hmotnosťou.
Keby táto hmotnosť naviac bola mŕtvou hmotnosťou ako je to na koňoch nosiacich nákla-dy, potom by bol problém vyriešený veľmi rýchlo. No jazdec nie je určite pasívnym breme-nom. Často mení polohu svojho tela, čím mení tiež ťažisko. Kôň sa musí stále prispôsobovať, čo je pomerne ľahké v kroku, ale môže to spôsobovať problém v kluse a cvale. V týchto cho-doch má kôň často momenty keď je rovnováha pomerne labilná, pretože má na zemi len dve, jednu, alebo dokonca ani jednu končatinu. V tomto momente je rovnováha ľahko porušená. Hmotnosť jazdca má značný vplyv na kombinované ťažisko a tiež na kombinovanú rovnováhu koňa a jazdca.
Ak je jazdec v úplnej harmónii s pohybom koňa, nepohodlie spôsobené zaťažením hmot-nosťou jazdca bude pre koňa minimálne. No ak jazdec pôsobí proti pohybu koňa, teda ak strá-ca často svoju rovnováhu alebo ak padá dozadu či dopredu, potom žiada od koňa poriadny rozsah prispôsobovania.
Kôň ktorý od prírody chodí na predku neohýba bedrá ani panvové končatiny spôsobom žiadaným pri drezúre (alebo, pri iných jazdeckých disciplínach). Pretože zadok je vyššie, mladý alebo zle jazdený kôň bude ovplyvňovať jazdca a bude ho nakláňať dopredu. V takejto pozícii jazdec presúva dokonca viac hmotnosti na predok koňa.
Pretože kĺby, šľachy a svaly zadku môžu absorbovať ťažkú prácu lepšie, je potrebné učiť koňa takým spôsobom ktorý ponúka použitie jeho zadku. Cieľom výcviku je podporiť zadok aby sa ťažisko premiestnilo viac dozadu.
To je dôvod prečo musí byť jazdec opatrný aby sa nenakláňal dopredu s koňom. Musí se-dieť vzpriamene nad koňom. Kôň začne používať zadok aktívnejšie pretože hmotnosť jazdca je viac vzadu. Zadok je aktivovaný pomaly, ale isto, čo v konečnom dôsledku vedie k jeho zosilneniu a stane sa pružnejším. Umiestnením hmotnosti jazdca, ktorý sedí rovno a kombináciou s cvičeniami, kôň sa stáva silnejší nie len čo sa týka panvových končatín, ale aj v bedrách. Inak povedané zadok sa „buduje“ sám.
Ak jazdec pokračuje v cieľavedomom výcviku (gymnastike) potom sa „budovanie“ bude meniť a zlepšovať na „premiestnenie“ zadku ďalej pod svoje ťažisko. Toto musí mať jazdec stále na pamäti, toto je cieľom dobrého jazdenia. Kôň ktorý podsunie zadok pod seba a sám sa nesie na zadku je schopný zvládnuť úlohy, ktoré sú stále zložitejšie. Takýto výcvik a cvičenia na vybudovanie sily a uvoľnenosti trvá roky pretože kostra, kĺby a šľachy (a pri mladých ko-ňoch často ešte neúplne osifikované chrupavkové základy kostí) potrebujú čas na vývoj. Toto nevyhnutne trvá dlhšie než vývoj svalov.
Je však zrejmé, že výcvik koňa nie je obmedzený na zadok. Celý kôň je cvičený cieľave-domou gymnastikou aby sa stal harmonickou osobnosťou, s angažovaným zadkom, ale tiež s pružným chrbtom, voľným plecom, silnými prsnými svalmi a krásne klenutým krkom. Gymnastické cvičenia ktoré sú nevyhnutné pri harmonickom rozvoji koňa musia byť zostavo-vané tak aby sa kôň zrovnal. Len rovný kôň idúci dopredu v kmihu môže akceptovať pomôc-ky jazdca, priamo a správne.
Základom je aby jazdec sedel rovno nad koňom, a tak jazdec a kôň sú spolu rovný a v rovnováhe. Táto rovnováha je dôležitá po dĺžke i naprieč koňom. Jazdec sa nesmie pred-kláňať alebo zakláňať alebo nakláňať sa vľavo či vpravo a nesmie ochabnúť v drieku. Ak sa jazdec nakláňa dopredu povzbudzuje koňa aby sa presúval napredok, pretože preťažuje pre-dok. Ak sa jazdec zakláňa prenáša príliš veľa hmotnosti na bedrá, čo zapríčiňuje prepadávanie chrbta aby sa vyhol tlaku. Ak sa jazdec nakloní vľavo alebo vpravo dáva koňovi nechcené pomôcky sedom. Vo všetkých týchto prípadoch jazdec nepriaznivo ovplyvňuje ťažisko a rovnováhu koňa svojou hmotnosťou.
Jazdec sa musí sám prispôsobovať každému pohybu a každej zmene tempa – potrebuje do-siahnuť čo najlepšiu jednotu medzi ním a koňom. Aby to dosiahol musí nie len sedieť v správnom bode vzhľadom ku koňovi, ale tiež tak kľudne ako sa len dá. Ak jazdec urobí zby-točný pohyb hornou časťou tela teda ak sa zakmitá alebo poskakuje, zaostane za pohybom každý klusový či cvalový krok. Kôň už začal ďalší krok a jazdec ešte nedokončil predchádza-júci. Takže jazdec sa musí snažiť sedieť kľudne bez zbytočných pohybov.
No je tiež možné, že jazdec ktorý sedí kľudne nemusí sledovať pohyb správne. Predstavme si koňa ktorý predĺži klus a jazdec sedí trocha dopredu; potom sa ťažisko presunie tiež do-predu. Ak sedí jazdec stále vzpriamene, ťažisko je rovno pod ním. Ak sa jazdec nakloní trocha dozadu, miesto na ktoré sa ťažisko presunie je za ním.
Len prvý prípad zodpovedá pozícii, ktorá zodpovedá pohybu. Ťažisko jazdca sa zhoduje s ťažiskom koňa ktoré sa presunulo dopredu. Ak sa jazdec príliš predkloní a presunie ťažisko príliš dopredu, rovnováha sa naruší. Ak jazdec sedí vzpriamene (druhý prípad), zostáva trocha za pohybom predĺženého klusu. V treťom prípade jazdec zaostane tak výrazne za pohybom, že pôsobí proti koňovi.
Zmena pozície prvého a druhého jazdca je takmer nepostrehnuteľná ak kôň v predĺženom kluse použije zadok a zachová si pružný chrbát. Jazdec sediaci perfektne vzpriamene pri „piaffe“, kluse na mieste. Vidíme, že s každou zmenou tempa musí jazdec prispôsobiť svoju pozíciu aby išiel stále s pohybom.
Jazdec môže dosiahnuť zmenu ťažiska napríklad polovičnou zádržou alebo prechodom. Ak chce urobiť prechod z predĺženého klusu do zhromaždeného klusu, alebo z klusu do kroku, posadí sa vzpriamene, „vytiahne sa“, priloží pevnejšie kolená a ak treba stlačí päste a kôň pôjde na tieto signály späť. Kôň presúva ťažisko ďalej dozadu a ohýba zadok a tak sa viacej pod seba. Takýmto spôsobom sa kôň sám presúva pod jazdca.
Kôň je veľmi citlivý na pomôcky sedom (včítane mimovoľných). Ak jazdec dá jazdec silnú laterálnu pomôcku sedom, kôň sa musí rýchlo prispôsobiť inak by mohol spadnúť.
ŤAŽISKO

V drezúre sú tieto laterálne pomôcky sedom založené na citlivosti. Kôň má tendenciu pre-miestniť sa sám pod jazdca. Ak jazdec mení ťažisko posadením sa viac na jednu sedaciu kosť, kôň sa bude snažiť premiestniť rovno pod jazdca aby zostal v rovnováhe. Môže to dosiahnuť premiestnením panvovej končatiny na príslušnej strane ďalej dopredu, teda lepším vykročením. Môže ísť tiež trocha stranou a tak sa snažiť prispôsobiť svoje ťažisko ťažisku jazdca. Obidve reakcie koňa sa môžu použiť cieľavedome pri zväčšovaní a zmenšovaní kruhov ako aj pri laterálnych pohyboch.
Ak kôň pri jazdení kruhu padá dovnútra alebo naopak tlačí sa von, je dobré uistiť sa či sme sa nepremiestnili nechtiac na jednu zo strán. Jazdec nesmie narúšať rovnováhu koňa prílišným pôsobením sedu. Potom by to už nebola pomôcka (alebo signál).
Na dávanie správnych pomôcok a používanie primeranej sily je potrebné kontrolovať vlastné svaly tak aby jazdec používal len tie svaly ktoré chce použiť v tom ktorom momente. Bolo by to praktické vyskúšať si to a uvedomiť si dopredu čo presne robíme, ktoré svaly pou-žívame, keď chceme urobiť to alebo ono. Veľa týchto vecí si môžeme vyskúšať bez toho aby sme sedeli na koni.
Napríklad: môžete sedieť na vlastných rukách na stoličke alebo na koňovi a presúvať sa z jednej sedacej kosti na druhú. Budete prekvapený tlakom cíteným na rukách. Jazdec sa musí snažiť aplikovať tieto pomôcky sedom bez pohybu alebo zmeny pozície hornej časti tela. Horná časť tela musí zostať úplne relaxovaná, kľudná a vzpriamená a nesmie sa pridať na stranu tlačenej sedacej kosti. Musíte si uvedomiť čo robíte a ktoré svaly používate. Existuje len niekoľko svalov a treba pri tom len malý pohyb aby sme stlačili dole jednu zo sedacích kostí. Tento malý pohyb je všetko čo musí jazdec uplatniť ako pomôcku sedom.
Táto pomôcka sedom je napokon kombinovaná pomôckou holeňami, pričom ani jedna z nich nemusí byť aplikovaná silno.
Jazdec má vždy tendenciu pôsobiť príliš silno. Je to často zapríčinené tým, že kôň nereaguje okamžite alebo správne na pomôcku, čo vzbudzuje v jazdcovi dojem, že necítil pomôcku. Kôň určite cítil pomôcky, ale je buď otupený pomôckami ktoré sú vždy príliš silné, alebo jazdec udeľuje pomôcky proti pohybu alebo zlé pomôcky. Napríklad, nejasné pomôcky sedom s tuhým telom prekáža koňovi v pohybe, zvlášť v pohyboch chrbta. Alebo jazdec ochabol v drieku čo spôsobuje zlú pomôcku sedom bez toho, že by si to jazdec uvedomil.