Predlžovanie

Sedieť alebo vysadať pri predlžovaní ?

To či je vhodnejšie sedieť alebo vysadať pri predlžovaní klusu, závisí od viacerých zá-kladných charakteristík: 1. kvality klusu - rytmus a tempo,

2. uvoľnenia koňa a jeho pruženia v chrbte, čo je základným predpo-kladom aby jazdec sedel správne,

3. schopnosti jazdca sedieť správne a dôsledne sledovať pohyb koňa.

Ak je kôň pripravený začať s predlžovaním, je dôležité udržiavať rovnováhu a správne tempo. Jazdci často robia chybu v tom, že sa snažia príliš predĺžiť, stratia pri tom rovnováhu a kôň namiesto predĺženia krokov zmení rytmus a zrýchli frekvenciu krokov.

Jazdec môže zostať sedieť pri predlžovaní už na začiatku výcviku, ale pri náznaku nepo-hodlia, strácania kvality uvoľnenia, pokračovať vysadaním (ľahkým klusom). Hlavne aby kôň zostal v rovnováhe a uvoľnený, nevrhal sa dole v snahe znova získať narušenú rovnováhu. Keď ide kôň akoby z kopca, začína sa tlačiť dole, stáva sa ťažkým v ruke, alebo sa snaží sil-ným ťahom krku dole zbaviť kontaktu.

Pri predlžovaní je teda dobré sedieť len vtedy, keď sú všetky spomenuté charakteristiky naplnené. Vždy sa však vyskytnú momenty kedy kôň trocha stuhne. Vtedy je lepšie opäť za-čať vysadať. Vysedený klus má samozrejme svoje výhody a to vtom, že jazdcovi poskytuje lepšiu možnosť udržať koňa vzpriamenejšieho v pohybe aktivizáciou jeho zadku a tak získať viac voľnosti v pleciach. Aby jazdec správne dokázal aktivizovať zadok koňa, bude si musieť pripraviť prechod správne jazdenými polovičnými zádržami. Preto je prospešné na začiatku predlžovania klus vysedieť. Postupným zhromažďovaním koňa na krátkej stene (aktiváciou zadku a skrátením chodu, krokov) zlepšujeme prípravu na predĺženie. Nesnažíme sa teda pre-dĺžiť rovno z pracovného klusu tým, že koňa prekvapíme mohutným tlakom holení, zakláňa-ním sa, ale najprv pracovný klus trocha skrátime (zhromaždíme) a potom povolením a ľahkou holeňou požiadame o predĺženie, a to len pár krokov, kým kôň nestráca príliš rovnováhu. Strácanie rovnováhy poznáme podľa tlačenia sa do ruky. Jazdením korektných prechodov klus - krok - klus pripravujeme koňa na predvedenie lepšieho predĺženia.

Pocit správneho predĺženia sa vyjadruje predstavou pohybu do kopca s príjemnou elastic-kosťou v ktorej kôň zaberá priestor a predlžuje postupne svoj rámec bez strácania rovnováhy. Jazdec by mal pri tom postupne ponúkať zubadlo citlivou a pohotovou rukou. Nie príliš ne-kontrolovane povoľovať alebo dokonca strácať kontakt.

Postupné zlepšovanie predlžovania krokov klusu až po rozvinutie pekného stredného klusu je podmienené primeraným zhromaždením, zobratím, zložením koňa. Ako chcete, nie však spredu dole. Naopak, postupným vzpriamovaním a presúvaním ťažiska dozadu. Prípadne aj vyššou rukou. Ruka „dole“ je výsledok, nie príčina dobrého zhromaždenia. Stredný klus bude potom vykazovať väčšiu tendenciu pohybu do kopca s mohutnejšími krokmi a bude zaberať viac priestoru než počiatočné predlžovanie krokov. Kôň udrží rovnováhu, nestuhne a jazdec bude komfortne sedieť.

Parkuráci pozor, nehovoril som teraz o drezúre, ale o jednom z nástrojov (predĺženie), kto-rý slúži na to, aby sme urobili koňa poddajnejším a príjemnejším na jazdenie no a tým aj na skákanie alebo len na toľko podceňované hobby jazdenie.

MVDr. Jozef Cigánek, CSc.