Myšlienky majstrov skokanov


Bertalan de Némethy
legendárny šéf USET (1955 - 1980) viedol družstvo skokanov USA na 6 OH, 5 PAH, 4 MS, jeho jazdci dosiahli 144 víťazstiev v PN a mnohé na všetkých výz-namných svetových podujatiach.

Vždy si musíme položiť otázku, či sa máme v prvom rade koncentrovať na nekompromisnú požiadavku pohybu vpred alebo by sme sa najprv mali venovať zrovnaniu koňa. Pripomeňme si však, že tieto dva princípy sú akoby spojenými nádobami. Krivý kôň nemôže ísť poriadne dopredu a ani zrovnaný kôň bez ochoty ísť dopredu nemôže úspešne zvládnuť požadované úlohy. Preto musíme zvážiť definíciu týchto základných princípov aby sme im poriadne ro-zumeli.

Pri skákaní je najdôležitejšie rozhodnúť sa či treba skrátiť alebo predĺžiť cvalový skok aby sa dvojica dostala na ideálne miesto odskoku. Najlepšie sa to učí na kavaletách. Jazdec klusajúci cez kavalety si automaticky precvičuje správne načasovanie priblíženia. Pri nájazde na prvú kavaletu si musí uvedomiť aspoň šesť krokov pred ňou čo treba urobiť aby neprišiel ani príliš blízko ani príliš ďaleko. Aj medzi kavaletami musí „strážiť“ kmih a tempo rovnako ako neskôr medzi prekážkami v súťaži. Cvičenia na kavaletách dávajú jazdcovi tiež pocit jednoty s koňom a rozvíjajú jeho koordináciu s ťažiskom koňa i s jeho pohybom. Lepšie je pri tom používať ľahký klus, pretože poskytuje jazdcovi lepšie vnímanie rytmu koňa a môže ľahšie predchádzať prípadnému rušeniu koňa v hube a v pohybe. V každom športe sa lepšie výsledky dajú dosiahnuť lepším štýlom a rovnako je to aj v jazdení a skákaní. Korektný štýl sa dá naučiť a musí sa zdokonaľovať, pričom musíme mať vždy na pamäti, že dobrý štýl pri skákaní závisí na rovnová

he koňa v pohybe, čo podlieha všeobecne platným fyzikálnym zákonom. Najcitlivejším momentom pre koňa je príprava na odskok. V tomto momente musí byť jazdec v správnej pozícii a nesmie narušiť rovnováhu koňa najmä predbiehaním odskoku pohybom trupu. Jazdec by nikdy nemal vrhnúť trup pred ťažisko koňa, pretože ak tak urobí, kôň urýchli odskok, čo mu znemožní správne použitie baskule a núti ho urobiť plochý skok. Teda ak jaz-dec predbieha odskok, narúša rovnováhu a koncentráciu koňa takmer rovnako ako keď za-ostane za pohybom. Na kavaletách sa zlepšuje nie len technika koňa, ale aj jeho sebavedomie sa zvyšuje a uvedomuje si podobne ako aj jazdec, že zvyšovanie rýchlosti nie je nevyhnutným základom pri skákaní mohutnejších skokov. Hoci termín „gymnastika“ počúvame na jazdiar-ňach veľmi často, nie som presvedčený, že princípy gymnastiky a jej správna aplikácia v tréningu sú správne pochopené a je až na neuverenie, že by kone bez správnej gymnastickej prípravy skutočne mohli úspešne absolvovať dnešné skutočne technicky náročné parkúry.


George Morris
Ako 14 ročný jun. Šampión USA. V r. 1958 až 1960 bol členom skokového repre družstva USET. Zvíťazil v Irish Trophy (1960, GP Cách, OH Rím.

Gordom Wright mi dal základy a umožnil mi pochopiť elementárny systém praktického jaz-denia a predvádzania koňa. Richard Wätjen mi odhalil pravé základné zásady klasického dre-zúrneho jazdenia. Štyri roky som jazdil s Bertalanom Nemethym, ktorý zasvätil svoj život pomalej klasickej metóde výcviku skokových koní, teda metóde ktorá je v dnešnom svete skokového športu príliš často zanedbávaná. Posledným mojim učiteľom bol Gunnar Andersen, dánsky drezúrny majster.

Môj systém výcviku začína „Hunter Seat Equitation“ – vyhovuje citlivým koňom. Vyžaduje to ľahký sed, viac dopredu, ruky a stehná musia byť kľudné a pevné a pomôcky čo najmenej viditeľné. Všetko toto je potrebné k víťazstvu v „Hunter competition“ alebo „Equitation clas-ses“. V prvých sa posudzuje priestupnosť koní, ich chody a skokový štýl. V druhých potom schopnosti a klasická korektnosť jazdca na obdĺžniku ako aj pri skákaní.

Prevzali sme nemeckú disciplínu, francúzsku ľahkosť, talianský sed, anglicko-írske vedenie stajne a ich dôslednosť pri ošetrovaní koní.

Druhá fáza výcviku skokového jazdca u mňa začína až vtedy, keď mám pocit, že dotyčný zvládol základné jazdenie a obe spomenuté skúšky. Potom postúpi do kategórie juniorských alebo amatérskych skokových jazdcov. Existuje pravidlo, že žiadny z mojich žiakov nesmie štartovať v „Jumper division“ pred 14. či 15. rokom veku. V tejto fázy sa opieram predovšet-kým o skúsenosti získané pri práci s B. Nemethym. Neobmedzujeme sa už na zvládnutie zá-kladov jazdeckého výcviku, ale sústreďujeme sa na zásadné pochopenie drezúry a gymnastiky. O sede: Vyložených neštýlových akrobatov ubýva, nedokážu sa trvalo presadiť. Stehno a panva sa ako báza sedu stali citlivejšími, elastickejšími partiami.

Sed sa skutočne zjednocuje a málokto už sedí príliš ťažko a málokto už sedí pred pohybom, pred ťažiskom.

V zložitých kurzoch parkúru musí spojenie oko – ruka – holeň – prekážka fungovať perfektne. Európska skoková špička disponuje na centimeter presným okom. Priama čiara od lakťa k hube je vždy správna. Hovoríme o športe, ale je to už veda.


Hans Günther Winkler


Sila jazdeckého športu v našej krajine spočívala vždy v solídnej drezúrnej príprave koní jazd-cov. Vďaka znalostiam ovládania a pregymnastikvania koňa sme mohli byť desaťročia úspešní vo veľkých klasických jazdeckých skúškach a až do dnešných dní sa nám podarilo túto pozíciu udržať a stále patriť k vedúcim jazdeckým národom. Napriek tomu je úplne zrejmé, že musíme venovať zvýšenú pozornosť zmieneným princípom, najmä v doraste, zvlášť pri vý-cviku našich koní existuje mnoho prehreškov. Tu by sme mali vytvoriť pravidlá, ktoré by rýchle zabránili predaju mladých talentovaných koní do nesprávnych rúk. Len taký vyzretý kôň, ktorý v mladých rokoch nebol preťažený, má neskôr šancu vo veľkom športe.

Každému úspechu predchádza pot. A pri koňoch platí toto príslovie doslova. Lebo len ten kôň, ktorý má najlepšiu kondíciu a je dobre gymnasticky pripravený, vydrží fyzické nároky skokovej sezóny. Bohužiaľ denná práca, ktorá má veľký význam, je stále ešte mnohými jazd-cami podceňovaná.

K najsamozrejmejším úlohám každého jazdca, ktorý chce dosiahnuť úspechy, patrí povinnosť vycvičiť koňa dostatočne po kondičnej i gymnastickej stránke. Samozrejme nielen kôň, ale aj jazdec musí byť v dobrej forme, ak má splniť športové úlohy.
vPreto vstávam v lete pravidelne skoro a ešte pred raňajkami chodím plávať. Do olympijského jazdeckého strediska chodím na bicykli. V stajni patrí moja prvá otázka koňom. Sú všetky zdravé ? Žrali dobre ? Je všetko v poriadku? Podľa správy ošetrovateľa o stave koní potom určím priebeh dennej práce.

Pri zmenách smeru venujem zvláštnu pozornosť preskoku. Mal by byť pre každého skokana úplnou samozrejmosťou. Ak chcem napríklad urobiť obrat vľavo, mal by kôň už predtým cválať na ľavú ruku. Len tak môžem prejsť obratom v rovnováhe a zvýšiť šancu skočiť presne hneď po obrate.

Pre mňa je pri jazdení zvlášť dôležité sa so svojimi koňmi baviť a často používať slová. Pritom nezáleží na tom, čo hovoríme, ale ako to hovoríme.

Celkové množstvo skokov je v kariére každého koňa obmedzené, podobne ako počet kilomet-rov auta.

Vôbec najväčšie nebezpečie spočíva v tom, že budeme skákať na opracovisku príliš vysoké skoky. Celá rozcvička slúži len k uvoľneniu a kôň by nebol o nič lepší keby na opracovisku skákal baráky.


Herman Schride

(Absolvoval celkom 48 CN, H Tokio striebro a s družstvom zlato OH Me-xiko družstvo 3., víťaz v Hamb. Sk. Derby. ME, VGP Washington, majster SNR).

Jazdec musí vedieť presne rozlíšiť, či kôň niečo odmietol zo zlomyseľnosti, alebo preto, že dobre neporozumel jazdcovým pomôckam. Toto musí jazdec poznať a bleskovo sa rozhodnúť, či koňa potrestá alebo nie. Prchkosť v j. športe považujem zas jednu z najhorších vlastností. Ale tiež liknavosť, nedbalosť a prílišnú dôverčivosť.

Názor „kôň skočí všetko“ je žvást.

Musíme kone pripravovať na ich úlohy starostlivo a predovšetkým nie zbrklo. Čím viac pra-cujem svojho koňa drezúrne, tým lepšie potom na parkúre, kde ide do tuhého, funguje systém „plynu a brzdy“

Špičkový jazdec potrebuje min. 15 koní. Minimálne 30 víkendov v roku strávi na pretekoch a preto musí mať doma dobrých spolupracovníkov. Taká norma je jeden ošetrovateľ a jeden pomocný jazdec doma, najmenej jeden ošetrovateľ na preteky. Všetko to stojí veľa peňazí.
Drezúrna práca je základným predpokladom dobrého a úspešného skokového jazdenia. Slúži k vytvoreniu vzťahu dôvery medzi jazdcom a koňom, k zlepšeniu chodov a priestupnosti a k zvýšeniu poslušnosti koňa. Skokový jazdec ťaží z poznatkov drezúrneho jazdenia. Po štý-lovej stránke a z hľadiska výcviku koní pôsobí dnes predvedenie mnohých jazdcov na parkúre samorastlo . Vytvorili si teoretickú i praktickú schému, ktorá im vystačí pre toho či onoho koňa , ale nezaručí im dlhodobí úspech s ďalšími koňmi rôznych schopností.

O čo sa predovšetkým musíme dnes snažiť: Pri nájazde mať rovnako dlhé oťaže, rovnako vysoké ruky a odľahčený sed. Pri odľahčenom sede je na rozdiel od honebného sedu každý cvalový skok koňa pod kontrolou.

Dôležité je jemné dávkovanie pomôcok váhou tela. Ak sa v sedle zaťažkáme, znamená to poháňajúcu pomôcku. Ak použijeme túto pomôcku pri vzdialenosti ktorá vychádza, vzdiale-nosť prestane vychádzať, pretože jazdec predĺžil cvalové skoky a kôň tak prišiel príliš pod skok. Energické zasadnutie do sedla môže z nevychádzajúcej vzdialenosti urobiť vychádzajú-cu a naopak. Zásadne platí: Najprv sa pozrieť a potom ísť. Nikdy nerobiť nájazd nekontrolo-vane. Podarí sa nám to ľahšie ak sa môžeme viac sústreďovať na nasledujúcu prekážku a menej na vedenie koňa

Pôsobenie jazdca medzi prekážkami má najčastejšie dve fázy: 1. pokus priviesť koňa znova na pomôcky, dostať cvalový skok znova pod kontrolu, 2. pohľad a koncentrácia na ďalšiu prekážku. Drezúrna gymnastická príprava napomáha k tomu, aby bol kôň na parkúre v každom okamihu na pomôckach.

Priestupný kôň nedosiahne priestupnosť nikdy bez energie v pohybe vpred. Mnohí skokoví jazdci sa domnievajú, že čím skrátenejšie kôň ide, tým je to lepšie. To vôbec nie je pravda. Kritériom dobrého cválania je zachovanie kmihu a predkračovanie stôp panvových končatín pred stopy hrudných.


Čím viac sa môže jazdec vďaka poslušne idúcemu koňovi sústrediť na vlastný parkúr, tým lepšie ho bude absolvovať a tým lepšieho výsledku dosiahne.

Pomocná oťaž by mala byť použitá len ak sa jedná o vyložene obťažného koňa. V rukách znalca sa môže pomocná či prievlečná oťaž stať veľmi užitočným prostriedkom v práci. Ale nemala by byť užívaná štandardne.

Kto chce dosiahnuť v skokových súťažiach úspechy, musí sám zlepšiť svoju drezúrnu prácu, musí pilovať svoj štýl. Táto spätná väzba prinesie skokovému športu za niekoľko rokov vy-sokú úroveň.

Nabudúce Hugo Simon a MVDr. Juraj Hanulay