Jazdenie sedom

Jazdenie sedom Často trvá celé roky, kým jazdec pochopí akou významnou silou (pomôckou) môže byť jeho vlastná hmotnosť a jej náležité použitie pri jazdení. Bohužiaľ celý systém výcviku jazdca (ak sa u nás ešte dá vôbec hovoriť o systéme) je zameraný hlavne na holene a ruky a na „skladanie“ koňa. Bodaj by potom jazdec nenadobudol presvedčenie, že hlavnú úlohu v polovičnej zádrži hrá holeň, a hlavne dôrazná holeň a potom ruka. Pokyny inštruktora (často len o čosi staršieho jazdca ako je ten, ktorého učí) znejú najčastejšie „ohni koňa dovnútra“, viac vnútornej holene“, „viac si ho zober do ruky a nakopni ho“, prípadne, „cválaj“. Takýto postup samozrejme utvrdzuje začiatočníka v presvedčení, že mohutná holeň a za každú cenu dole držaná ruka sú pri jazdení najdôležitejšie. Zameranie sa na holene a ruky produkuje len ťažkopádny, namáhavý pohyb koňa. Prirodzene, jazdec takto nikdy „neoslobodí“ skutočný potenciál ani svoj ani koňa.

Kto mal to šťastie a dostal sa do sedla skutočne prejazdeného koňa, koňa zrovnaného a na dobrom priľnutí, pochopil, že na polovičnú zádrž stačí trocha viac našliapnuť do strmeňov a mierne pri tom vzpriamiť trup (presunúť ťažisko smerom dozadu). Pochopil, že obrat okolo predku, ustupovanie, traverzála a iné „ťažké“ cviky robí kôň len na podnet správne presúvaného ťažiska (sedu)., nie holení ani rúk. Zdá sa akoby zrazu všetko fungovalo automaticky. Ak sa jazdec naučí ovládať svoj sed, je si vedomí svojej polohy, kôň pôjde vždy s ním, bude sledovať nový smer pohybu a pri tom sa prispôsobí požadovanej čiare - rovnej alebo ohnutej. Telo jazdca sa mení na pomôcku, ktorej kôň prirodzene rozumie. Potom už netreba mocnú holeň aby sa kôň vôbec pohol v žiadanom smere. Sústredením sa viac na jazdenie sedom (telom) umožňuje predvádzať pekné, plynulé traverzály. Jazdec tým otvorí prístup k využitiu celého potenciálu, pohybového talentu koňa.

Jazdenie sedom namiesto spoliehania sa len na „všemocnú“ holeň a „skladanie“ rukou funguje, pretože kone prirodzene sledujú ťažisko jazdca aby predišli strate rovnováhy. je to podobné ako keď si posadíte na plecia dieťa. Vždy budete mať tendenciu pohybovať sa v smere v ktorom sa dieťa nakláňa.

Základným predpokladom jazdenia „telom“ je osvojenie si rovnovážneho , nezávislého (od pohybu koňa) sedu. Jazdec musí byť schopný vyvážiť sa bez držania sa za oťaže a bez nadmerného držania sa nohami. To znamená, že inštruktor sa musí snažiť v prvom rade naučiť adepta jazdenia správne sedieť na koni. Preto je dobré začať lonžovaním. Len čo sa jazdec zbaví počiatočných obáv, lonžujeme ho bez strmeňov a bez oťaží. Postupne žiadame robenie prechodov krok - klus - krok len sedom, neskôr aj prechodov do a z cvalu. Prechody sa takto dajú urobiť ak jazdec dokáže prerušiť pokračovanie pohybu koňa dobre načasovaným presunutím ťažiska krátkym pozastavením pohybu svojho drieku.

Účinnosť svojho sedu (tela) si môžete otestovať: kráčajte s koňom po rovnej čiare. Našliapnite do ľavého strmeňa a pootočte panvu mierne vľavo. Kôň by mal reagovať miernym nasmerovaním sa doľava. Ak takto nereagoval, presvedčte sa či ste sa náhodou nepresunuli na vonkajšiu sedaciu kosť. Je to bežná chyba. Ak sa tak stane, pocítite silnú potrebu použiť vonkajšiu holeň aby ste potlačili koňa dovnútra. Správny spôsob riešenia tohto problému je však správne zaťaženie (presunutie ťažiska) vnútornej sedacej kosti.



MVDr. Jozef Cigánek, CSc.