Rollkur (Hyperflexia)

Čo to je a kde sa to vzalo.

Rollkur, hlboké jazdenie , ohnutý krk.

Ludvík Karel Stanek

Vedia drezúristi (jazdci) čo robia a má drezúrna federácia predstavu čo sa deje? Drezúra sa stala jazdeckou rehoľou vytvorenou subjektívnymi názormi a teóriami naplnená nikdy nekončiacimi argumentmi a prezentovaná ako nejaká hlúpa cirkusová šou (silly circus shows) na pobavenie neinformovaného publika.

Je to spôsobené najmä tým, že tento štýl jazdenia bol infiltrovaný takzvanými ľuďmi intelektu (amatérmi), ktorí buď vymysleli teórie na ospravedlnenie svojich činov, alebo vymysleli teórie predložené k nasledovaniu, napriek tomu, že nemajú akékoľvek pochopenie pre kone.

Najhoršími podporovateľmi tohto chaosu sú veterinári (veterinarians), ako aj tzv. dôveryhodní alebo slávni drezúristi a nadovšetko bezradní rozhodcovia (clueless judges), ktorí ako vedci o živote teoretizujú namiesto toho aby ho žili.

Naozaj, ako sme sa dostali k takému jazdeniu koní so zalomenými krkmi namiesto s vyklenutým tylom, čo samozrejme privádza hlavu koňa príliš nízko, často pod líniu kmihu (impulsion line)? Nuž, môžu to vysvetliť len ľudia, ktorí boli pri tom, robili to, vyrástli na tom a pokračovali ďalej.

Tu vidíme ako nevzdelaný učiteľ učí ostatných sedieť, s kolabovaným driekom ako ukazuje inštruktor na zemi. Toto všetko bráni natriasaniu na koni. Toto dievča predstavuje to čo nazývam "neinformovaný" jazdec. Trvá jej to menej ako 15 minút v ľahkom kluse (je to ľahšie, keď stojíte v strmeňoch) dostať koňa do zalomenia krku za použitia popísanej metódy neškolených akoby jazdcov, aj keď sa predtým kôň vyhýbal rukám jazdca dvíhaním hlavy. Kôň je zreteľne napredku, ale nie až tak zle ako vo väčšine prípadov na pokročilých úrovniach dnešnej drezúry Kôň sa môže nejaký čas vyhýbať, ale ak sú ruky dostatočne pevné a nepoddajné, kôň sa naučí podrobiť sa zubadlu, teda rukám. Napokon kôň ustúpi a zalomí sa v krku. Častý odpočinok koňa je rozumný a časom sa každému zelenáčovi môže zdať, že niečo vie. Toto dievča vie prinajmenšom, že je neinformovaná a doteraz nemala potrebu akéhokoľvek nánosníka, ostrôh alebo iných príslušných výmyslov ako sú prievlečky a iné. Ako len musia byť na tom zle ľudia ktorí skutočne používajú prievlečky? Žiadne martingaly, žiadne prievlečky, žiadne priviazanie dole, žiadne nánosníky, žiadne pákové zubadlá (curb bit), žiadne ostrohy! Ak potrebujete viac než toto na hlave koňa, podvádzate! A tak by to malo byť so všetkými koňmi, vo všetkých disciplínach. Veď vojaci jazdili kone takto nauzdené v bitkách a my nedokážeme takto jazdiť kone iba pre potešenie? Ak neviete jazdiť, snažte sa nebyť aspoň surový a neslušný ku koňovi! VAROVANIE! Ak sa pokúsime uplatniť doteraz spomínaný postup s ostrohami (spurs ) a dotiahnutým nánosníkom, zvlášť keď je nižšie, kliknite sem (click here) aby ste videli čo by sa mohlo stať. V "pokročilejšom" štádiu to vyzerá takto (like this).

Takto teda masérski zelenáči dostali drezúru do stavu v akom sa nachádza dnes. Môžete to doma praktikovať a sledovať aká absurdná je celá táto vec. Pripomeňme si, čo je najväčšou starosťou ľudí, keď začínajú jazdiť. Predovšetkým sa starajú o to aby nespadli z koňa, práve tak ako ktokoľvek iný  a tak pritláčanie sa nohami a priťahovanie oťaží prichádza akosi samo od seba. Druhý problém s ktorým sa stretnú je natriasanie na koni v ťažkom kluse. V tomto prípade začnú hľadať ako sa prispôsobiť aby ich to nenatriasalo, najbežnejšie kolabovaním v bedrách (niekto to nazýva sedenie na vrecku, alebo tlačenie pupku dozadu) Potom, čo sa nakoniec v sedle dajako pokrútia v nejakej deformovanej podobe, vynájdu teóriu alebo nejaké zdôvodnenie pre to a samozrejme pretože nevedia čo vlastne robia, musia si to celý čas vysvetľovať. Inak povedané, nájdu ľahký spôsob ako jazdiť na koni a potom ho zdôvodnia. Len čo sa takýto neskúsený jazdec dostane do tohto štádia, že si vie svoju činnosť zdôvdniť, začne sa zaoberať pozíciou hlavy koňa, a nezáleží na tom čo skúša robiť s rukami, hlava koňa je jednoducho príliš ďaleko. (myslí si toto je skutočne zlé.) Skúša všetky druhy jazdenia s vyväzovačkami, martingalmi, nánosníkmi (martingales, nosebands) a takmer vynájde novú technológiu práve na tento účel. Stále to nevie dosiahnuť, ale snaží sa. Jedného dňa sa konečne čosi stane, kôň sa zalomí v krku a táto úbohá duša si skutočne myslí, že niečo dosiahla. V ďalšom popíšeme čo sa vlastne stalo keď sa kôň zalomil v krku a prečo a ako sa to dá dosiahnuť na akomkoľvek nevycvičenom koňi v priebehu niekoľkých dní jazdenia aj pod nevzdelaným jazdcom. Postavte sa v kluse do strmeňov (viď obrázky vľavo), skrížte oťaže a položte ruky pevne na krk blízko kohútika, potom pritiahnite oťaže trocha dozadu, a zároveň žiadajte od koňa pohyb vpred a nepovoľte ruky tlaku. Kôň sa možno bude chvíľu snažiť oslobodiť tlačením na zubadlo (dĺžka oťaží je súčiniteľ), ale ak zostanú ruky pevné (neústupné), kôň zakrátko zistí, že tlak zubadla môže uvoľniť zalomením krku, posunutím hlavy bližšie k hrudi aby sa zbavil tlaku. V skutočnosti ide o odmietnutie zubadla, kontaktu (this in reality is bit refusal). Skrátka, sám sa oslobodil z nepríjemnej situácie a zostáva na krátky čas voľný. Netreba hovoriť, že toto nemožno dosiahnuť ak sa kôň nepohybuje vpred, samozrejme. Ak je človek trpezlivý a dopraje koňovi častý oddych s možnosťou vytiahnutia krku, časom sa krčné svaly koňa stanú menej pružnými, prispôsobia sa a kôň vydrží v takejto pozícii aj dlhšiu dobu (teraz môžeme pochopiť ako nejaký “mysliteľ” vynašiel cvičenie Rollkur, chápete?) Keď teraz zdvihnete ruky z krku, nanešťastie (pre vás) kôň si to uvedomí, “pomyslí si” všetko je za mnou a zdvihne hlavu do “neželanej” (podľa vás) pozície (pre koňa oveľa pohodlnejšej a prijateľnejšej z hľadiska mechaniky pohybu) No a čo teraz? Nuž, teraz sa musíte naučiť ako udržať ruky tvrdé a dostatočne stabilné, aby to kôň cítil rovnakým spôsobom ako keď sú tlačené na krk. Dobre, ale ako dostanete hlavu koňa opäť dole? Veľmi brutálne a jednoducho: len potrápite úbohé stvorenie v hube ťahaním za zubadlo, tuho držiac oťaže (viete, zoberte a nič nedajte), a nútiac ho pri tom udržiavať pohyb vpred a súčasne ťahajúc zubadlo pár krát naprieč hubou. Len čo kôň zalomí krk držte ruky dostatočne stabilne aby to kôň cítil ako by boli na krku (fixované). Trik je v tom, aby ruky nešli dozadu v momente keď sa kôň zalomí v krku (kôň musí cítiť povolenie tlaku zubadla), inak bude kôň hádzať hlavou hore a dozadu. Pri tomto kôň pocíti určitú úľavu od nepríjemného nepoddajného zubadla a pretože zubadlo neustúpi koňovi, kôň sa naučí ustupovať zubadlu. Pripomeňme si znova, že je to vlastne vyhýbanie sa kontaktu (again this is a bit refusal). Kôň sa potom cíti pohodlnejšie, ale len na moment, predtým než neprivyknuté svaly začnú ťahať krk z tohto namáhavého a neprirodzeného ohnutia, v ktorom bude kôň hádzať hlavou dozadu a hore, aby si uvoľnil napnuté svaly. (znova vidíme z čoho vzišiel Rollkur? Idioti!) Ak tak kôň urobí, len ho pokarhajte opakovaním rovnakého procesu znova (priviazanie sánky k hornej čeľusti - tying up the lower jaw to the top one - urobí koňa ochotnejším odpovedať takto, pretože nemôže otvoriť hubu). Samozrejme prirodzenosťou koňa je hľadať spôsoby ako sa prispôsobiť a napokon máte hlavu koňa v polohe akú radi vidia rozhodcovia (judges). Kone ktoré sú takto pripravované budú mať hlavy veľmi často za vertikálou. Je to spôsob ako sa jednoducho vyhnúť pôsobeniu zubadla alebo inak povedané, naučia sa odmietať kontakt so zubadlom posunutím hlavy bližšie k hrudi. (Ženy majú celkom radi pekne zalomené krky. Podľa nich to vyzerá pekne, takže musia nájsť nejaký spôsob ako to zdôvodniť (justify it ).) Toto je jednak absurdné a tiež brutálne. Táto dogma je v dnešnej drezúre praktizovaná väčšinou účastníkov. V dávnejších časoch sa posunutie hlavy za vertikálu posudzovalo ako odmietanie kontaktu. Bolo to ekvivalentom vzpínania sa alebo vyhadzovania a diskvalifikácia bola teda namieste. Dnes sa takéto držanie hlavy hodnotí pekne vysoko! Je to všetko také nezmyselné, brutálne a jednoduché, pretože toto je všetko čo títo amatéri môžu dosiahnuť. Teraz môžeme vidieť odkiaľ všetky tieto teórie a zdôvodnenia pochádzajú Je to výsledok dogmy “jazdenia koňa na oťaž,” pretože sa jedná práve o túto dogmu. Rollkur teraz dáva zmysel, lebo aby si kôň udržal túto deformovanú pozíciu počas jazdenia, musí natiahnuť krk každopádne extrémne a neprirodzeným spôsobom. Preto to nové meno pre Rollkur, podľa anglicky hovoriacich krajín, (nemecký termín) hyperflexia (hyper znamená neúmerný, prehnane), čo hovorí samo za seba. Dnešná drezúra odzrkadľuje posadnutosť jazdcov polohou hlavy koňa, čo reflektuje ich amatérsku nekompetenciu. Takto sa jednoducho nedá začínať a zdokonaliť sa ako jazdec, pretože celá koncepcia jazdenia s takýmto formovaním hlavy a krku koňa je nezmyselná, absurdná. Z tohto pohľadu môžeme chápať ich potrebu Rollkuru a jeho obhajovanie. Okrem tohto praktizovanie Rollkuru tiež zvyšuje prehnané zabávanie sa (high-stepping) čo je dnes tak uctievané neinformovanými ľuďmi okolo jazdenia a drezúry zvlášť. Najnezmyselnejšie zo všetkého sú debaty o používaní Rollkuru, pretože sa to podobá dohadovaniu o tom či je lepší les urobený z dreva alebo ten urobený z papiera. Nechápete porovnanie? Samozrejme, že nie, pretože to má taký zmysel ako debaty o Rollkure, zvlášť keď sa argumentuje, že ho môžu bezpečne a korektne používať len pokročilí jazdci (najnovšia obrana Rollkuru) - je to riadny nezmysel? Je to podobné ako keď chce niekto vysvetliť alebo obhajovať pred verejnosťou, že je správne a korektné strkať nos do cudzích záležitostí, namiesto toho aby sa jednoducho povedalo, že je to neslušné a nezáleží na tom ako sa to robí. Teraz vieme pochopiť niekoľko relevantných (podstatných) dôvodov, prečo dnes ľudia preferujú teplokrvníkov. Ponajprv, teplokrvníky majú dlhšie krky (často už mierne vyklenuté) čo bolo spôsobené zameraním chovu na ľahké ťažné použitie (poľnohospodárstvo), čo im pomáha oprieť sa a ťahať. Prejavuje sa to tiež pri chladnokrvných plemenách, ale oveľa výraznejšie (ťažké ťahúne), preto sú aj používané na takýto typ práce. Druhý významný dôvod na používanie teplokrvníkov je to, že ich temperament je tak trocha tlmený (čo bolo potrebné pri práci na farmách) a tak sú menej náchylné odmietať alebo bojovať so slabším jazdcom. Ak sú raz naprogramované robiť príslušnú prácu, pracujú takmer ako nejaký biologický počítač, čo je dôležité pre farmára, ale nie je to nič, čo by preferoval poctivý jazdec, pretože takéto jedince reagujú trocha oneskorene. (Dnešné teplokrvníky sú potomkami prevažne poľnohospodárskych typov koní skôr než jazdeckých, pretože po druhej sv. vojne nebol dopyt po jazdeckých koňoch, kým poľnohospodárstvu stále chýbali nové technológie. Preto chovatelia prispôsobili chov poľnohospodárskym typom, ktoré mohli predať; jednoducho vplyv ekonomiky.) Pretože tieto teplokrvníky majú dlhšie krky a pokojnejší temperament, je ľahšie pre ne predvádzať tento nezmysel, ktorý sa dnes nazýva drezúra. Mnohí arogantní drezúrni jazdci úplne ignorujú skutočnosť, že väčšina z teplokrvníkov, ako aj všetky chladnokrvníky, sú vpredu ťažké. Pôvodne boli chované na to aby sa opreli do postroja a nie aby sa na nich jazdilo. Ohýbajú sa v krku a nakláňajú sa dopredu. Toto presúvanierovnováhy dopredu bolo podporované plemenným výberom pretože záťaž bola umiestnená skôr vzadu za nimi než na nich (jednoducho fyzikálne zákony a biomechanika). Skrátka, tieto kone sú menej vhodné na jazdecké účely, zvlášť na drezúru, čo vysvetľuje všetky nepríjemnosti v dnešnej drezúre. Časté ochorenia hrudníkových končatín drezúrnych koní sa dajú veľmi ľahko vysvetliť. Ako sme už spomenuli skôr, väčšina koní nie je vhodných svojou stavbou na drezúru, ale pretože chovatelia po 2. sv. vojne produkovali ohromné množstvá týchto koní, museli presvedčiť celú jazdeckú komunitu, že práve ich kone sú tie pravé drezúrne. Naviac majú tendenciu poddávať sa v krku, sú ľúbivé pre oko laika svojou mohutnosťou, sú teda preferované. Hmotnosť a výška týchto koní prispieva k problému, pretože hovoríme o extrémnom stranovom napätí keď jazdíme v drezúrnom obdĺžniku. Na doplnenie už povedaného, zalomenie krku dostáva hlavu koňa pod líniu posunu, vrhá koňa viac na predok (výhodné pri ťahaní) a keď sa ešte pridá prirodzená vlastnosť ťažšieho predku teplokrvníkov, niet sa čo čudovať, že tak často okrivejú.

Utiahnutie nánosníka donúti koňa ochotnejšie sa zalomiť, nemôže otvoriť hubu. Toto je vyslovená surovosť ohavnosť! Toto nie je cval, ale klus! Kôň na tomto obrázku sa podopiera len jednou končatinou vpredu počas klusu, predstavte si to. Toto sa nazýva "extrémne na predku". Toto spôsobuje rollkur, doslova vo väčšine prípadov tlačí koňa napredok. Všimnite si prosím nesmierny a mrzačiaci tlak na ľavú hrudníkovú končatinu počas traverzály, pretože tento kôň podobne ako ten hore je napredku. Takto sa doslova postupne mrzačia kone, a hovorí sa pri tom o tanci alebo ešte horšie, o balete (dancing, or even worse, a ballet). Toto je to prečo bola drezúra kedysi len pre veľmi pokročilých jazdcov! Ak boli kone napredku, boli pred tým diskvalifikované. Teraz sú odmeňované a oslavované. Dnes dostávajú zlaté medaile, totálne ignorujúc základné princípy jazdenia. Ak a keď nie je hlava koňa na "kolmici", jazdec je penalizovaný (za to, že nemá koňa poskladaného (collected), ako keby to bol nejaký určujúci faktor zhromaždenia) dokonca aj na najnižších úrovniach drezúry. Predstavte si ten nezmysel! Rollkur a huba pod líniou posunu bude vždy privádzať koňa napredok, VŽDY! Ako môže vôbec niekto takto uvažovať? Za mojich detských čias každý mladý sopliak, pohybujúci sa okolo koní vedel o tom viac.		Mnohé z týchto koní sú podkuté s klinovitou podložkou a zámkovými podkovami aby sa predišlo poraneniam preťaženého predku. Skutočnosť, že väčšina koní vo vyšších úrovniach "tejto drezúry" je takto preventívne podkutých, len poukazuje na fakt, že tieto kone sa pohybujú veľmi na predku, čo je spôsobené vlastnosťami popísanými predtým. V skutočnosti sa človek musí čudovať aké len musia byť niektoré z týchto koní tvrdé (tie menej šťastné) keď takto pracujú niekoľko rokov. Zdalo by sa že, väčšina bude ustupovať od takéhoto jazdenia, o ktorom sa skutočne, aj keď zjavne neoprávnene predpokladá, že robí nesenie jazdca pre zviera bezpečnejšie. Tak či tak opak je pravdou. V mojich mladých časoch nikto nepoužíval termíny ohýbanie alebo rolovanie koňa alebo jeho krku. Používali sme termíny ako postavenie koňa k pravej alebo ľavej ruke; žiadne rolovanie alebo zalamovanie čohokoľvek sa nerobilo. Ak urobíme zhrnutie, dnešná drezúra je hlavne o hlave a krku a jej pozícii, okrem ďalších nezmyslov ako vysoká akcia (high stepping) a ďalšie. Keď nakoniec dosiahnu želanú úroveň úplne tým poprú prirodzenosť koňa a jeho pohyb, a to nehovoríme o jazdeckom odôvodnení drezúry. Preto potreba Rollkuru na vytiahnutie svalstva koňa do extrémov do akých ani príroda nepredpokladala, že by mali byť vyťahované, ani to nie je potrebné, pre akýkoľvek jazdecký zámer. Takáto metóda samozrejme časom vedie k úplnému znetvorení pohybu koňa, čo sa väčšinou rozhodcami ignoruje, pretože drezúra už nie je o tom ako sa kôň pohybuje, ale hlavne o tom ako kôň vyzerá. Pre generáciu, ktorá sa hrala s hračkami typu Barbie koníky (the baby boom generation of the Barbie doll horse). (Takáto bábika má zalomený krk) Za najabsurdnejšie považujem to, keď ľudia argumentujú alebo debatujú o úplných nezmysloch. Do článku som zahrnul pár prepojení a všetko čo potrebujete je len byť trocha otvorený a ochotný vidieť to. Budem úprimný, nezaujatý a bez akýchkoľvek predsudkov, a samozrejme politicky nekorektný, keď poviem, že ženy toto spôsobili a muži to dovolili (women did this and the men let them), pretože väčšina účastníkov a rozhodcov, inštruktorov a učiteľov sú ženy. Čo to spôsobilo? Ženská neschopnosť zaoberať sa vinou keď ubližujú zvieraťu. Skôr než pripustenie si zlého prístupu a potom jeho korigovanie, vynachádzajú zdôvodnenie (ospravedlnenie) toho čo sa deje a potom budú neústupne argumentovať až do smrti, pretože pripustenie viny by zlomilo ich srdce. Od prírody viac myslia ako žijú, pritom väčšinou odmietajú čokoľvek urobiť bez vysvetlenia a zdôvodnenia. Takéto uvažovanie končí tým, že ľudia sa snažia jazdiť kone podľa nejakej teórie namiesto podľa prirodzenosti konkrétneho koňa. Väčšina moderných žien má rado voľnomyšlienkarstvo a pohoršuje sa nad disciplínou; ťažko sa ktokoľvek niečo naučí ak má takýto prístup. Aby ste zlepšili “starý spôsob” jazdenia musíte sa najprv naučiť toto. Ak sa neviete dostať tak ďaleko ako sa dostali drezúrni predchodcovia pred vami, nemôžete sa zlepšiť podľa nich. Niekto sa učí počúvaním, pozorovaním a poslúchaním učiteľa a voľnomyšlienkarstvo je nepríhodné keď sa učí iným spôsobom. Potom čo ste sa niečo naučili môžete uplatniť vlastné myšlienky a naučené zlepšovať, ale nie pred tým. Predtým než sa chcete zlepšovať, potrebujete sa naučiť ako postupovať. Jazdenie je niečo čo sa učíte najprv tým, že to robíte. Až potom tomu začnete rozumieť, dúfajúc, že jedného dňa sa dostaví pochopenie, preto by začiatočníci doslova mali poslúchať svojho učiteľa bez zbytočného vypytovania sa alebo požadovania rôznych vysvetlení. No predsa sa nájdu aj moderné ženy, ktoré sú ochotné poslúchať človeka bez otázok a bez požadovania vysvetlení alebo zdôvodnení. Dokonca ak by sa aj nejako dokázali vlastnou sebadisciplínou vyškriabať dostatočne vysoko a vydržali by bez otázok, rozmýšľali by o tom čo urobili celý zbytok dňa až do polnoci, kým väčšina mužov by išla jednoducho na pivo a nemyslela by na to čo robili pri jazdení. Nemyslieť je často lepšie než príliš veľa premýšľania. Niekto najprv robí hlúposti, ale zrejme sa z toho poučí, kým príliš mysliaci vás bezpochyby odmení nekonečným splietaním o všetkom možnom. Preto sa dnešná drezúra zmieta v poriadnom chaose, pretože sa kolo nej motá príliš veľa “mysliteľov” a žiadni koniari. Záverom, ktokoľvek kto vôbec ešte debatuje o Rollkure, nehovorím o jeho odporúčaní, je úplný idiot. Podobne je to s každým kto používa termíny ako “jazdiť koňa hlboko” alebo" nízko a nadlho" a tak ďalej. Ako všetky takéto poučky sú výplodmi ženského myslenia na zdôvodňovanie jazdeckej nekompetentnosti. Všetko toto sú novodobé vynálezy ľudí, ktorí prepadli pri učení sa a chápaní “starých" postupov prv než sa pokúsili podľa nich zlepšiť. Skúsenosti o interakcii človeka s koňom existujú niekoľko tisícročí, títo MYSLITELIA ich však považujú za nepotrebné, pretože vidia sami seba intelektuálne nadradených voči jednoduchým koniarom (a ľuďom nemajúcim ľadničky, mobily a podobne) a MYSLIA, že vo svojich krátkych životoch sa naučili viac o koňoch než ľudia pretekajúci tisícky rokov. Ak chcete vidieť aroganciu a ignorantstvo jazdiť na koni, môžete to vidieť na väčšine drezúrnych podujatí, obzvlášť na Olympijských hrách vo všetkých jazdeckých súťažiach. Prečo je tomu tak, že ľudia sa považujú za inteligentnejších len preto, že generácie pred nimi nemali chladničky, televízory, počítače a podobne? Technológia predsa nerobí ľudí inteligentnejšími a modernými, robí ich skôr pohodlnejšími, pretože majú mašiny, ktoré za nich myslia a nahrádzajú ich zručnosti, nehovoriac o tom, že ľudia spoliehajúci sa na technológiu sa stávajú veľmi neduživými, potrebujúcimi všetky druhy liekov len aby prežili. Ak ste radi s koňmi zbavte sa stresu z vášho vyplašeného života, nerobte prosím nič čím by ste vyrábali ďalšie pobláznené kone, pretože tieto stvorenia sú prirodzene prispôsobené prostrediu (adjust to the environment), ktoré potom reflektujú, ktoré nanešťastie (pre kone) zahŕňa aj nás. Ak trpíte nejakým stresom a tlmíte ho liekmi, antidepresívami alebo nejakým iným mozog stimulujúcim brakom, ste nanešťastie mentálne chorý a doktori vám nepomôžu, pretože zapredali svoje duše farmaceutickým spoločnostiam ktoré vám predávajú brak ktorý nazývajú liek. Postarať sa sám o seba je rovnako dobrá, ak nie lepšia alternatíva než prežívanie ako doteraz, alebo môžete jednoducho vybŕdnuť z toho, prestať sa hrať na inteligenta a potom ísť jazdiť svojho koňa. A pravdaže, prosím, nechajte svoj "intelekt" doma, pretože kôň sa nevie naň spoľahnúť.
Prečo takto?	Teda vedia ísť aj takto...	pretože nevedia chodiť takto
	Nový spôsob	"Starý spôsob"
Krátko a hlboko? alebo... hrôza? Rollkur Ako môžu byť ľudia takí hlúpi čo len debatovať o tom?	Takto to vyzerá, keď jazdíte „hlavu“ koňa. Samozrejme musíte mizernému hlupákovi vytiahnuť krk do extrému, ako vidíme vľavo, aby kôň vydržal v tejto mrzačiacej pozícii aspoň desať minút. Podopieranie jednou končatinou v kluse? Toto by malo získať zlatú medailu za jazdenie napredku.	Na toto neexistujú žiadne triky. Žiadne vyväzovačky ani lonžovanie (lunging) nepomôže. Aby ste to dosiahli, musíte niečo vedieť. Nie je to perfektné (chýba lepšie zhromaždenie = nedostatočný kmih), ale celkový výraz zobrazeného koňa hovorí za všetko. Ako som už povedal, len otvoriť oči a pozerať a všímať si! Predstavte si ten paradox, že gestapák jazdí svojho koňa citlivejšie než moderné progresívne ženy.
Toto je trápenie!	Toto je surovosť!	Toto je akceptovateľné.

Problém s ktorým sa stretne každý priemerný jazdec, keď jazdí do ruky, je ten, že nedosiahne postupné vyklenutie koňa vo väze, ale zalomenie v krku. Vyklenúť koňa skutočne vo väze vyžaduje skutočne skúseného jazdca a začína mobilitou huby, pokračuje gymnastickým precvičovaním krku do strán a potom vyklenutím väzu. Keď sa kôň pri jazdení zalomí v krku, (medzi druhým a tretím krčným stavcom) je to problém a nie úspech, preboha! Namiesto toho aby sme učili ako tomu predchádzať, začali sme to zdôvodňovať a ospravedlňovať. Preto sa chyba a neadekvátnosť v jazdení stala dnes oficiálnym znakom drezúry ("dressage") a je odmeňovaná medailami .

Znižovanie drezúrnych (jazdeckých) štandardov odmeňuje drezúrnu federáciu väčším počtom členov (členské poplatky vstupné na preteky, zaisťujú jej vlastnú existenciu), pretože je to prijateľnejšie pre amatérske publikum.

Je to biznis ako každý iný a humánny prístup ku zvieratám neznamená nič. Federácia „musí brániť“ kone proti tým, ktorí nemajú radi takéto jazdenie. Kto im potom príde na pomoc? Samozrejme "veľmi spoľahliví a dôveryhodní "veterinári“, ktorí prosperujú z toho, že tieto úbohé stvorenia „opravujú“ a liečia z poranení získaných v tejto „humánnej“ hrabivosti, arogancii a ignorantstve. Samozrejme veterinár povie, že je to v poriadku, pretože on potrebuje týchto ignorantov aby mu vodili choré kone aby na tom zarobil. Je to predsa také jednoduché, aj keď niektorí ľudia nechcú tomu veriť, pretože tak týmto veterinárom dôverujú.

Najžalostnejšie na tom je to, že medzi ľuďmi debatujúcimi o rollkúre ako o výcvikovej metóde sa nenájde nikto, kto by sa zmienil o hlavnom probléme, ktorý rollkúr spôsobuje: o tom, že núti koňa pohybovať sa výrazne napredku, a to v skutočnosti vedie k ochoreniam drezúrnych koní. Títo takzvaní experti sú natoľko arogantní (hlúpi predsa nie sú), že to nechcú vôbec vidieť a pripustiť. Prehliadajú takú stupiditu, brutálne a zrejmé chyby ako podopieranie sa koňa jednou hrudnou končatinou v kluse, a pritom sa sporia o tom či rollkúr traumatizuje krk koňa alebo nie. Aj keby niekto chcel, ťažko vymyslí niečo absurdnejšie.