Slovensko získalo na majstrovstvách Európy v maďarskom Kaposvári historické dve medaily naraz. Obe bronzové, obe z družstiev. Už po tretí rok za sebou sa voltížna ekipa vrátila zo šampionátu úspešne. A hoci na začiatku sezóny bola silná predstava medaily, vtedy ešte nikto netušil, že budú dve.

Do Kaposváru s nami cestovalo sedem koní. Štyri šalianske (Flash, Vilám, Rony a Rambo), dva košické (Cat a Catalin) a popradský Celtic. Veterinárnou prehliadkou prešli všetky okrem Catalina. Celkovo päť koní zostalo počas súťaže miesto cválania vo voltížnej aréne stáť v boxe.

V prvý súťažný deň prebehli všetky povinné. Naši juniori zabrali po povinnej tretiu priečku, pred nimi boli Nemci a rakúska skupina z Zillertalu, ktorú posledný rok nikto neporazil. A prvá známka po povinnej ukázala, že ich nikto ani neporazí.

Seniorom sa darilo troška menej. Prekročili limit povinnej zostavy a rozhodca odzvonil tesne pred posledným cvikom. Znamenalo to jednu nulu, ktorá o niečo znížila priemer známok. Najkrajšiu povinnú predviedli nepochybne znova Rakúšania. Nemci, rozhodnutí šliapnuť im na päty, pokazili zopár vecí. Prvou bolo, keď valach Arador začal klusať a cválať na pravú nohu. Vtedy na ňom členka nemeckej skupiny predvádzala mlyn. Prvá fáza bola prevedená ešte v cvale, ale dokončenie počas klusu malo byť hodnotené nulou. Vo voltížnych pravidlách je totiž uvedené, že cviky musia byť v prípade prerušenia cvalových skokov koňa opakované. V tomto prípade cvik predvedený nebol, teda jedna nemecká nula bola porovnateľná s nulou našou. Okrem toho v nemeckej povinnej boli neisté dva ďalšie cviky, plus zrážka za koňa. Výsledky však vyzerali úplne inak, než by si kto predstavoval. Prví boli samozrejme Rakúšania, prenasledovaní však práve Nemcami, nasledovali Švajčiari a až potom my. Prišlo rozčúlenie, ale so známkami sa nedalo nič robiť. Nezostávalo nič iné ako zacvičiť voľnú zostavu čisto a bez chýb. S povinnými jednotlivcov sa vytvorili aj priebežné rebríčky. Naši muži mali finále takmer isté, zo žien mala najväčšiu nádej Janka Fodorová na náhradnom Catovi. Jej oddielovej kolegyni Valérii Sabolovej sa až tak nedarilo, tak isto ani Alexandre Vavrovej, ktorej určite nepomohlo zranenie kolena v povinnej.

Voľné zostavy rozhodli o poradí štartov vo finále a o tom, kto vlastne vo finále bude. Slovenská juniorská skupina zostala tretia. Neistý koniec zostavy a mierne zaváhania počas nej spôsobili, že tretie miesto si Slováci udržali len vďaka náskoku v povinnej, švajčiarska skupina sa doťahovala na bronz. Seniori zase ďalší švajčiarsky tím nechali ďaleko za sebou. Perfektná voľná, premyslená choreografia a náročné trojice spravili svoje, napriek tomu, že aj Švajčiari zacvičili čisto. Slováci akoby ukázali, že to štvrté miesto po povinnej bola naozaj len náhoda a nemajú tam čo hľadať.

Z našich žien si finále zabezpečila Janka Fodorová, z mužov všetci traja. Najlepšie obišiel Adrián Tóth. Silný výraz a charizma tohto talentovaného voltižéra ho vymrštili na výborné piate miesto. Aj Miro Kromka a Tomáš Sátor si finále zaistili a podali dobré výkony.

Sobota vrcholila predovšetkým druhou voľnou zostavou juniorov. Práve v tento deň sa juniori mali dozvedieť definitívny výsledok svojho snaženia. Naša skupina mala samozrejme obavy, jedinou možnosťou bolo predsa odcvičiť úplne bezchybne, jediná technická chyba nebola prípustná. Vo finále sa štartuje od posledného miesta k prvému. My na tribúne sme striehli na švajčiarsku zostavu. Švajčiarky cvičili takmer čisto, dostali aj pomerne vysokú známku. Po nich štartovali naši. Teraz prišlo to pravé napätie. Juniori vedeli, že každé zaváhanie ich pripraví o medailu. Zostava začala krásne. Prejavy presne načasované do hudby, na tvári úsmev, špičky napnuté, trojice isté. Koniec voľnej, posledný zoskok Michala Fogaša. Bez zaváhania. Jana Majdlenová s Rony a so skupinou hrdo odklusali a na kraji kruhu čakali na výsledky, ktoré sa mali každou sekundou zjaviť na digitálnej tabuli. Ich voľná musela byť vyššia ako 7,478. Dostali známku 7,795. Medaila je istá! Radosť bola neuveriteľná. Skupina sa objímala, smiala a vzlykala od šťastia. Švajčiarky plakali za medailou. Taký je šport.

Druhé miesto utŕžili Nemci, juniorská skupina z Ingelsbergu s peknou a čistou zostavou. Ako poslední štartovali Rakúšania s lonžérkou Jacqueline Helm, bývalou úspešnou voltížnou reprezentankou, na koni Viva Alegria. Ich dresy znázorňovali štyri prírodné živly a len ťažko si predstaviť premyslenejšiu juniorskú choreografiu, akou bola tá rakúska. Dievčatá odcvičili čisto a právoplatne si odniesli domov zlatú medailu.

Nasledovali technické zostavy jednotlivcov. Naša Janka Fodorová podala znova skvelý výkon, ale klesla z 13.-teho na 14.-te miesto. Tomáš Sátor svoju technickú zostavu celkom nezvládol. Predovšetkým viacero chýb v povinných cvikoch ho posunuli výrazne dole, čo už len ťažko naprával o deň neskôr. Miro Kromka svoju technickú zvládol dobre. Ako jeden z mála mužov je veľmi pružný a nepochybne dostal jednu z najvyšších známok za ihlicu, ktorá je povinným cvikom a odhaľuje práve flexibilitu ako jeden zo základným elementov voltíže. Adrián Tóth, nachádzajúci sa na piatom mieste, mal obrovskú smolu. Spadol totiž zo stoja v protismere a hoci znova naskočil a cvik opakoval, stoj nebol až taký istý. No výborný zvyšok technickej zostavy ho udržal aspoň na ôsmom mieste. Škoda len, že nahor sa šplhá ťažšie ako sa dole padá. Adrián to neskôr dotiahol ešte o miesto vyššie. Pre všetkých sa ale najväčšie prekvapenie dialo na úplnom vrchole rebríčka, kde väčšinou tróni majster sveta a Európy, neporaziteľný Kai Vorberg. Kai predviedol ako vždy technicky aj choreograficky skvelú zostavu. Stalo sa však niečo neočakávané. Hoci Čech Petr Eim už niekoľko rokov preukazuje skvelé výsledky, až teraz sa ocitol vo výsledkoch nad Kaiom Vorbergom.

V nedeľu sa tribúny neznesiteľne zaplnili, dorazili aj diváci zo Slovenska. Ako prvé pretekali seniorské skupiny. Prekvapila dánska skupina, ktorá asi nikdy nebola silnejšia ako teraz a pekná choreografia a vysoké nasadenie im vyniesli skvelé piate miesto. Okrem toho štartovali na koni Leonardo, na ktorom vyhrala Svetové jazdecké hry minulý rok Američanka Megan Benjamin. Tento spoľahlivý valach určite vo veľkej miere pomohol dánskemu tímu. Zo štvrtého miesta štartovala švajčiarska skupina s lonžérkou Monikou Bischofberger na koni Corado. Švajčiarky ako jediné mohli potenciálne ohroziť našu medailovú pozíciu v prípade pádu alebo zlyhania našej seniorskej skupiny. Šalianski seniori si počínali dobre. Znova cvičili čisto, ako už toľkokrát predtým. Len zrazu Vilám zaštrajkoval, trochu sa rozbehol, preklusal, no veľmi rýchlo sa upokojil. O malú chvíľku to však spravil znova. Celý tím mohol napriek čistému cvičeniu očakávať vysoké zrážky za koňa, čo sa aj potvrdilo. Chvíľka napätia pred vyhlásením výsledkov. Celková známka musela byť vyššia ako 7, 682. Na tabuli zasvietilo číslo 7, 693! Veľmi tesne, ale druhá trofej bola naša.

Po senioroch nasledovalo posledné kolo voľných zostáv jednotlivcov. Zamiešané poradie po technických sa malo definitívne utriasť a konečné poradie sa upravovalo s každým jedným štartujúcim. Obaja zverenci Jána Tribulu, Tomáš Sátor aj Miro Kromka odcvičili svoje zostavy v poriadku. Tomáš, hoci po nevydarenej technickej a definitívne na 13. mieste so známkou 7,685, stáva sa vo voltíži pojmom. Miro Kromka podával počas pretekov veľmi vyrovnaný výkon. Obsadil 9. priečku so známkou 7, 924, čo je doteraz Mirov najväčší úspech. Adrián znova zacvičil svoj štandard, aj keď nie taký stopercentný ako v prvom kole. Jeho prevedenie striptéra na koni však svoj úspech zožalo ako u rozhodcov, tak u fanúšikov. Najviac fotoaparátov totiž mieri zakaždým práve na Adriána.

Okrem Nemcov a Čechov si na medailu brúsili zuby aj Švajčiari a Francúzi. Švajčiar Patrick Looser trénoval u Kaia Vorberga a pochytil veľa z jeho technickej zdatnosti. Navyše počas sezóny sa umiestňoval vždy hneď za Kaiom, tak bolo pochopiteľné, že očakával striebro. Na koni Record predvádzal Pinokia. Šialene farebný dres, hudba z rozprávky. Okrem toho je Patrick ryšavý, takže je ťažko si predstaviť lepšieho Pinokia, aj keď mnohí nevedeli jeho smiešnemu dresu prísť na chuť. Čisté prevedenie prinieslo Patrickovi známku 8, 376. Nicolas Andreani, Francúz, ktorý prišiel o medailu minulý rok v súboji s Ladislavom Majdlenom, tentoraz vyšiel zo šampionátu víťazne. Čierny dres, čierne pery a čierne oči podčiarkovali Francúzovu dramatickú výpoveď, ktorá mu vyniesla známku 8,379. O tri tisíciny vytlačil Patricka Loosera z jeho miesta. Francúzi na tribúne šaleli, zatiaľ čo Švajčiarom hrozilo ďalšie štvrté miesto. Na štart mali nastúpiť ešte Petr Eim a Kai Vorberg. Petr sa pred šampionátom rozhodol štartovať na rakúskom koni, keďže jeho Catalin mu už toľkokrát pokazil výslednú známku. Naopak, na Catalinovi štartoval iný Rakúšan, Lukas Wacha. Petr si vybral Apolla, temperamentného koňa, ktorý mu mal vyniesť zlatú medailu. Hala burácala, transparenty viali nielen z českej strany, ale aj z rakúskej a nemeckej. Petrovi stačilo odcvičiť poslednú voľnú, inak vysoko náročnú. Nezvyčajný je napríklad náskok zvonka. Petr si dal pustiť hudbu a keď nabehol ku koňovi zvonka, ten sa roztryskoval. Hudba stíchla, Apollo sa upokojil, ale pri ďalšom začiatku útek znova zopakoval, Petr s ťažkosťami naskočil a napriek rýchlemu Apollovmu cvalu sa snažil odcvičiť, čo sa dalo. Samozrejme, pri výslednej známke dostal ťažké zrážky nielen Apollo, ale aj Petr. Prepadol sa z prvého miesta na šieste. Posledný štartoval Kai Vorberg na spoľahlivom Picassovi, s lonžérkou Kirsten Graf. Samozrejme bez chýb, výsledná známka 8, 596. Stal sa majstrom Európy. Znova.

U žien bolo tiež napätie. U Janky Fodorovej bol otázny znova Cat, ktorý napokon šťastne precválal celú zostavu. Janka sa ale zo 14. miesta už nepohla. O medailové pozície bojovali Rakúšanky s Nemkami. Nemohla ich ohroziť ani Britka Joanne Eccles ani Švajčiarky, ktorým rastie nová hviezda Mellanie Guillebau. Po čistom prevedení všetkých žien sa nakoniec sen splnil Rakúšanke Sissi Jarz. Jej dômyslená choreografia na tému diablice, červený dres a čierny kôň Pitucelli sa dokonale dopĺňali. Druhá bola jej krajanka Kathi Faltin na nemeckom Belmondovi, prenasledovaná Nemkou Nicolou Stroh na Lansonovi. Štvrtá skončila len 18-ročná Joanne Eccles na Bentlym z Veľkej Británie.

Do histórie slovenskej voltíže pribudli dve nové medaily. A či budú aj ďalšie, záleží jedine od nás, voltižérov. Pretože voltíž ako malý šport môže bojovať jedine sama za seba, s našou nekonečnou podporou, naším nadšením a naším príspevkom do nej.

Veľa šťastia pri ďalších tréningoch. Uvidíme sa na M SR!